V marcovom čísle sa dočítate o tom ako sme pokračovali v rozbehnutých aktivitách – či už na poli legislatívnom (rozporové konania k novele zákona proti byrokracii, resp. zapracúvanie pripomienok k zákonu o údajoch), projektovom (finalizácia spustenia štyroch národných projektov), participatívnom (v marci sa uskutočnilo niekoľko zasadnutí pracovných skupín, ktoré Dátová kancelária vedie) alebo aj samotnom „odbornom“ poli v oblastiach, ktorým sa venujeme. Prudký nárast našich aktivít nám rýchlo uštedril hneď dve lekcie – jednak potrebujeme aktivity nielen otvárať (aj keď máme množstvo skvelých nápadov), ale ich aj úspešne uzatvárať, t.j. „skórovať“, a na druhej strane, aj keď je nás už 15, nutne potrebujeme nových kolegov – priamo do Dátovej kancelárie, ale aj na realizáciu našich spomínaných národných projektov. A preto, ak máte záujem alebo poznáte niekoho aktívneho a motivovaného, kto „zaspáva so slovom dáta na perách“, určite sa nám ozvite. Presne takýchto kolegov hľadáme, vnútorne motivovaných, s vlastnými ambíciami a cieľmi v dátovej oblasti a hľadajú cestu, ako pomôcť Slovensku stať sa moderným, dátovým štátom…

A to, kam sa bude strategicky rozvíjať informatizácia verejnej správy, nám prezentuje národná koncepcia informatizácie národnej správy do roku 2030, ktorá je aktuálne v procese tvorby a pripomienkovania. návrh toho ideálneho, idealizovaného stavu za dátovú oblasť vám prinášame v tomto čísle newslettra. Ide o návrh, ktorý sa v aktuálnom čase rozpracúva do podrobnejších cieľov a opatrení na ich plnenie. v blízkom čase bude celý návrh koncepcie komunikovaný „navonok“ aj prostredníctvom pracovných skupín, aby sa tak zabezpečila čo najväčšia transparentnosť, participatívnosť a vo finále aj akceptovateľnosť novej koncepcie. Želáme pohodové čítanie.

Čítajte marcové číslo newslettru Dátovej kancelárie

Foto: Shutterstock

Od 1. júna 2020 Dátová kancelária koordinuje procesy nevyhnutné na automatizované zriaďovanie a aktiváciu elektronických schránok pomerne nesúrodej skupiny právnických osôb. Zatiaľ sa zrealizovalo päť fáz, v ktorých sa automatizovane aktivovali elektronické schránky pre právnické osoby zo 17 zdrojových registrov.

V súlade so zákonom o e-Governmente sa od 1. júna 2020 povinne aktivovali  elektronické schránky (ďalej e-schránka) na doručovanie tých právnických osôb, ktoré nie sú zapísané v Obchodnom registri SR.

Aktivácia elektronickej schránky je proces, ktorý umožní jej využívanie na elektronické doručovanie od orgánov verejnej moci. V praxi to znamená, že prostredníctvom aktivovanej e-schránky budú právnickým osobám doručované elektronické rozhodnutia, ktoré majú rovnaký právny účinok, ako keby boli doručené v listinnej forme.

Od 1. júna 2020 Dátová kancelária koordinuje procesy nevyhnutné na automatizované zriaďovanie a aktiváciu e-schránok pomerne nesúrodej skupiny právnických osôb, ktoré sa zapisujú do rôznych zdrojových registrov a pod rôznymi právnymi formami (pozri Tab. č. 1). Správcami zdrojových registrov sú viaceré ministerstvá, pričom rozsah, forma a spôsob zápisu údajov sú definované rôznymi právnymi predpismi, čo bol jeden z dôvodov, prečo sa zapájanie jednotlivých zdrojových registrov rozdelilo do viacerých fáz.

Zatiaľ sa zrealizovalo päť fáz, v ktorých sa automatizovane aktivovali e-schránky pre právnické osoby zo 17 zdrojových registrov spravovaných siedmimi rôznymi ústrednými orgánmi štátnej moci.

Hlavnou témou skoro všetkých pracovných stretnutí bola dátová kvalita, pričom sme sa zameriavali na nevyhnutné požiadavky na naplnenie hlavného cieľa – aby aktivácia e-schránok prebehla bezproblémovo a aby mali zákonní zástupcovia správne vytvorený prístup do novozriadených schránok. Jednou z oblastí dátovej kvality je úplnosť záznamov v zdrojovom registri:

• aby boli v zdrojovom registri zapísané všetky právnické osoby, ktoré majú byť
• aby boli pri všetkých záznamoch v zdrojovom registri vyplnené všetky povinné údaje
  • z pohľadu legislatívy
  • z pohľadu automatizovanej aktivácie e-schránok

Druhou oblasťou dátovej kvality bola presnosť záznamov naprieč všetkými informačnými systémami, potrebnými pri automatizovanej aktivácii e-schránok. Údaje zo zdrojového registra sú naintegrované cez webové služby alebo generický register na Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO), odkiaľ ich integráciou získava Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES). Údaje vo všetkých troch informačných systémoch musia byť totožné.

Najprv prešli čistením, dopĺňaním a aktualizáciou údaje v zdrojových registroch, čo v mnohých prípadoch zahŕňalo aj kontaktovanie samotných právnických osôb. Predovšetkým však bolo potrebné zabezpečiť, aby mali štatutári vyplnený dostatočný rozsah údajov potrebný na vytvorenie zákonného zastupovania v NASES, resp. aby po vytvorení e-schránky pre organizáciu mal do nej štatutár umožnený prístup.

Údaje zo zdrojových registrov sa následne aktualizovali v RPO a porovnali sa všetky záznamy. O tom, aké záznamy a s akými hodnotami sa nachádzajú v RPO, rozhoduje v podstate správca zdrojového registra. Štatistický úrad SR je súčinný pri identifikácii chýb a ich odstránení pri zasielaní zmenových dávok. Ak preto vznikli nejaké rozdiely, pomerne rýchlo sa odstránili.

Po zaslaní iniciačnej dávky z RPO do NASES došlo k zriadeniu e-schránok, čo viedlo k ďalšiemu meraniu dátovej kvality. Záznamy o zriadených e-schránkach ovplyvňuje fakt, že si právnické osoby mohli požiadať o zriadenie a aktiváciu e-schránky už skôr, čo vnieslo na dátovú kvalitu ďalšie biznisové požiadavky, ktoré museli byť analyzované.

Z porovnania údajov vo všetkých dotknutých informačných systémov sme identifikovali viacero situácií, ktoré nespĺňali kritériá pre dátovú kvalitu:

1. Neuvedené IČO v RPO

Našli sme celkovo 230 záznamov, pri ktorých nebolo uvedené IČO. Pre asi 10% subjektov správca zdrojového registra dohľadal IČO a zostávajúcim aktívny subjektom bolo pridelené IČO.

2. Schránky v NASES sú evidované ako zrušené, alebo nie sú evidované vôbec, v RPO sú subjekty aktívne

Ojedinelé prípady, s ktorými sa pri vývoji systému nepočítalo, alebo došlo k technickej chybe. Napríklad, ak už bola v minulosti zriadená elektronická schránka na vlastnú žiadosť a neskôr bola na vlastnú žiadosť deaktivovaná, tak pri automatizovanej aktivácii proces neprebehol. Jednotlivé záznamy museli byť doriešené individuálne.

3. Subjekt je bez zákonného zastupovania v NASES a zároveň bez plného zastupovania (e-schránka nie je prístupná)

Tieto prípady vznikli absenciou údajov o štatutárnych zástupcoch už v zdrojových registroch a najmä pri starších záznamoch, ktoré vznikli v období, kedy sa dané údaje nezapisovali. Pri zmene legislatívy boli subjekty vyzvané na doplnenie údajov, ale v mnohých prípadoch to zostalo bez odozvy. Najviac sa to týka Registra občianskych združení, kde až 34.tisíc subjektov (62%) nemá zákonné a ani plné zastupovanie v schránkach, ktoré im boli aktivované na doručovanie. Odhaduje sa však, že väčšina občianskych združení nie je aktívna, resp. nedochádza ku komunikácii so štátom.

4. Subjekty, ktoré v RPO a zdrojovom registri nemajú platný záznam, ale v NASES majú aktivovanú schránku.

Situácia, v ktorej právnické osoby ukončili svoju činnosť, ale zostala im elektronická schránka zriadená na ich vlastnú žiadosť v minulosti. Identifikované schránky boli deaktivované.

To, že sa od 1. júna 2020 podarilo povinne aktivovať elektronické schránky pre takmer 70-tisíc tých právnických osôb, ktoré nie sú zapísané v Obchodnom registri SR, je možné najmä vďaka súčinnosti a ústretovej a vecnej spolupráci správcov zdrojových registrov, RPO a správcovi Ústredného portálu verejnej správy NASES. Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili pracovných skupín a riešili vzniknuté úlohy za veľmi dobrú spoluprácu.

Autor: Datalab, Foto: Pixabay

Tab. č. 1: Fázovanie aktivácie elektronických schránok

Úrad geodézie, kartografie a katastra v spolupráci s Dátovou kanceláriou pripravil návrhy dvoch základných číselníkov, ktoré predkladáme do schvaľovacieho procesu pracovnej skupine pre dátové štandardy a štandardy názvoslovia elektronických služieb (PS1). Jedným z navrhovaných základných číselníkov je Kategória geografických názvov.

Tento číselník tvorí súčasť databázy geografických názvov. Táto databáza vznikla na základe štandardizácie geografického názvoslovia, ktorá sa uskutočňuje podľa schválenej koncepcie rozvoja štandardizácie geografického názvoslovia v Slovenskej republike na roky 2011 – 2015. Praktický význam tejto štandardizácie je záväznosť používania štandardizovaných geografických názvov pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií. Táto povinnosť ustanovuje zákon o geodézii a kartografii.

Databázu geografických názvov z územia Slovenskej republiky tvorí súbor názvov nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov podľa Katalógu tried objektov Základnej bázy údajov pre geografický informačný systém (KTO ZBGIS®), ktoré štandardizuje Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

Samotný číselník tvoria položky ako napr. vodné plochy ako jazerá, plesá, gejzíry, hate, priehrady, kanály, náhony ďalej prírodné úkazy, prírodné a kultúrne pamiatky.

Návrh nového základného číselníka Katastrálne územie sme pripravili v spolupráci s Úradom geodézie, kartografie a katastra a tiež so Štatistickým úradom a ministerstvom vnútra. Gestorom tohto číselníka bude však po dohode všetkých strán Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.

Katastrálne územie možno definovať ako územnú jednotku, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov. Katastrálne územie je evidované kódom územno-technickej jednotky a názvom katastrálneho územia. O štandardizácii názvu katastrálneho územia rozhoduje Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý aktualizuje dáta v súčinnosti s orgánmi štatistiky. V súčasnosti je evidovaných 3599 katastrálnych území.

V návrhu na vyhlásenie za základný číselník sme do návrhu doplnili prepojenie katastrálnych území na vyššie územné jednotky ako obec, okres a kraj. Tieto vyššie územné jednotky sú v návrhu uvádzané v tvare: názov vyššieho územného celku a jeho kódy. Kódy sa uvádzajú v tvare štatistických jednotiek NUTS a v tvare kódov územno-správnych jednotiek.

Vyhlásenie týchto nových základných číselníkov nám otvára ďalšiu oblasť štandardizácie týkajúcu sa priestorových údajov a číselník Katastrálne územie dopĺňa množinu už schválených základných číselníkov týkajúce sa územných jednotiek (lokálne a regionálne štatistické jednotky). Priestorové údaje vytvárajú a zdieľajú ich viaceré orgány verejnej správy, preto práve v tejto oblasti je dôležité dodržiavať princípy štandardizácie.

Autor: Datalab, Foto: Shutterstock

Februárové vydanie newsletteru prináša pohľad na dve naše kľúčové legislatívne aktivity – zákon o údajoch a novela zákona proti byrokracii. O tom, že ide o zaujímavé témy, svedčí aj váš záujem – k zákonu o údajoch sme dostali spolu 575 pripomienok, k novele zákona proti byrokracii viac ako 300. Marec bude teda v znamení intenzívneho hľadania riešení takým spôsobom, aby sme oba tieto zákony mohli posunúť do ďalšieho legislatívneho procesu a súčasne aby tieto zákony nestratili na svojej údernosti.

Naďalej intenzívne pripravujeme spustenie našich národných projektov, a preto pokračujeme v ich predstavovaní a vysvetľovaní vzájomných vzťahov medzi nimi. V tomto čísle popisujeme úplný základ, na ktorom stoja naše projekty a vlastne aj celá výmena dát vo verejnej správe – centrálna správa referenčných údajov.

Ako „prípadovú štúdiu“ sme si vybrali popis riešenia problematiky zvyšovania kvality údajov v registroch vybraných právnických osôb z dôvodu vytvárania elektronických schránok pre ne. Po uzavretí celého procesu pripravíme detailnejší popis všetkých realizovaných aktivít a procesov aj s vplyvmi a výsledkami, nakoľko môžu slúžiť ako poučenie a inšpirácia pre všetkých (pro)aktívnych zamestnancov verejnej správy.

Príjemné čítanie

Odkaz na newsletter

Autor: Datalab, Foto: Pixabay

Rok 2021 bude rok projektov, aj takto by sa dal nadchádzajúci rok pomenovať z pohľadu Dátovej kancelárie. Celý koncept strategickej priority manažmentu údajov je postavený na špecifických cieľoch, ktoré prinesú pozitívny vplyv na zlepšenie manažmentu údajov a ich vzájomnej výmeny vo verejnej správe. A to tak po stránke kvality, kvantity, ako aj na zabezpečenie základných princípov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy.

V dnešnej technicky vyspelej dobe už k životu človeka neodmysliteľne patria informačno-komunikačné technológie (IKT). Deti majú dnes často viac informácií ako ich rodičia. Od malička pracujú s technikou, a keďže majú vyvinutú schopnosť učiť sa, dokážu sa rýchlo dostať ku komunikačným a informačným technológiám, a preto jedným z hlavných cieľov dátovej kancelárie je najmä zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti služieb e-Governmentu pre občanov a podnikateľov ako aj modernizácia a racionalizácia verejnej správy. Pod tým si konkrétne môžeme predstaviť zefektívnenie procesov, aby si štátna a verejná správa vymieňala údaje, nevyžadovala od občana doklady a údaje, ktorými už disponuje, aby sa zefektívnila komunikácia vo verejnej správe medzi občanom a štátom, aby sa minimalizovala potreba chodenia občanov na úrady, aby sa umožnilo poskytovanie otvorených údajov zo strany štátnych a samosprávnych orgánov, na základe ktorých sa dajú navrhovať a rozvíjať ďalšie stratégie v oblasti jednotlivých aktivít, ktoré optimalizujú štatistickú efektívnosť a kvalitu údajov vo verejnej správe.

V neposlednom rade to vedie k zefektívneniu vynakladania verejných zdrojov. Pozorný čitateľ našich článkov postrehol, že v posledných vetách sú skryté hlavné témy, ktorými sa Dátová kancelária zaoberá, tie už bližšie predstavovať azda ani nie je potrebné.

Na vyššie uvedenom obrázku sú zobrazené väzby medzi hlavnými témami a národnými projektmi v gescii Dátovej kancelárie, ktoré sú kľúčové z pohľadu efektívnejšieho a lepšieho fungovania verejnej správy. Projekty sú financované z operačného programu Efektívna verejná správa alebo operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Konkrétne hovoríme o týchto národných projektoch, ktorých prínosmi sú:

Národný projekt dátová Integrácia (ďalej len DI) posilňuje a rozširuje informačný systém centrálnej správy referenčných údajov (ďalej len IS CSRÚ). V súčasnosti je na túto platformu integrovaných viac ako 30 subjektov a zdieľa sa tiež viac ako 30 objektov evidencie. Projekt DI signifikantne rozširuje ako počet zapojených subjektov tak aj sprístupnených objektov evidencie – realizáciou vyše 800 nových integračných väzieb.

Dátová integrácia preto nadväzuje na použitú technológiu z dôvodu interoperability a nepotrebnosti vyvíjania nových transformácií. Jednou z kľúčových úloh v projekte DI je aktívne zavedenie referencovateľných identifikátorov (URI) a Centrálneho modelu údajov verejnej správy. Realizáciou národného projektu DI sa výrazne posilní princíp „jedenkrát a dosť“ formou sprístupnenia veľkého množstva údajov verejnej správy.

Národný projekt centrálna integračná platforma (ďalej len CIP) rozvíja IS CSRÚ o nové funkcionality, ktorý je od svojho vzniku postavený na Open sourcovom riešení na platforme Talend. Táto platforma, je ďalej na potreby MIRRI SR upravovaná a vyvíjaná. Projekt CIP nadväzuje na použitú technológiu z dôvodu interoperability a nepotrebnosti vyvíjania nových transformácií. Modernizáciou a rozšírením funkcionality IS CSRÚ sa posilní prínos pre princíp „jedenkrát a dosť“ a výrazne tak napomôže zníženiu byrokracie.

Národný projekt manažment osobných údajov (ďalej len MOU) zhmotňuje po praktickej časti službu „moje dáta“, v podobe nového modulu IS CSRÚ. Jednou z kľúčových priorít MIRRI je zabezpečiť modernú a efektívnu komunikáciu občana a podnikateľa so štátom. Projekt MOU zabezpečí dostupnosť potrebných relevantných údajov o fyzickej alebo právnickej osobe. Zvýši sa tým súčasne aj dátová kvalita v informačných systémoch štátu a napomôže sa aplikácii princípu „1* a dosť“. To následne vedie ku zníženiu byrokracie. Realizáciou MOU budú dostupné funkcionality ako prístup k údajom, dokladom a vybraným životným situáciám (napríklad cez mobilné zariadenie).

Hlavným cieľom národného projektu otvorené údaje 2.0 (ďalej len OÚ) je rozvoj a dobudovanie centrálnych technických komponentov a prostriedkov na trvalé sprístupňovanie otvorených údajov verejnej správy SR. Doposiaľ bolo publikovanie OpenData zo strany ich poskytovateľov na centrálny portál málo automatizované a pomerne manuálne náročné. Pod OpenData sa bude rozumieť aj publikovanie a správu OpenSource vytvoreného štátom, prakticky pôjde o vytvorenie štátneho Git Hub-u. Z technologickej architektúry IS CSRÚ (prípadne CIP) sa predpokladá využitie niektorých funkcionalít, tak, aby platforma pre OÚ vedela zužitkovať už existujúce funkčné časti systému pre publikáciu otvorených údajov, čím sa zvýši interoperabilita otvorených údajov na Európskej úrovni použitím štandardizovaného formátu metaúdajov.

Posledným, ale nemenej podstatným je národným projektom konsolidovaná analytická vrstva (ďalej len KAV), ktorý podobne ako projekty MOU a OÚ bude tvoriť nový modul IS CSRÚ. Dôvodom realizácie tohto projektu je zabezpečiť základnú infraštruktúru pre analytické jednotky a ďalšie inštitúcie vo verejnej správe. Súčasne vybuduje inštitúciám najmodernejšie analytické nástroje formou SaaS služieb. Prínosom projektu bude dostupnosť veľkej masy údajov pre potreby vybraných inštitúcii verejnej správy (ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy a vybrané orgány verejnej správy), vďaka ktorým budú môcť analytické jednotky postaviť svoje analýzy. To pomôže implementovanie konceptu „Data-driven state“ (teda štátu, ktorý funguje na základe využívania dát).

Dobrá správa pre nás občanov, pracujúcich vo verejnej správe alebo v súkromnom sektore je, že momentálne sú všetky projekty na konci iniciačnej fázy a predpokladaný začiatok realizácie hlavných aktivít každého projektu je koncom prvého kvartálu 2021.

Autor: Datalab, Juraj Paulen, Foto: Shutterstock

Prvým je zákon proti byrokracii, ktorý pripravovali kolegovia v Dátovej kancelárii a jeho realizáciou sa ročne ušetrí približne 40 miliónov eur.

Zákon prináša doteraz najzásadnejšie odbremenenie občanov i podnikateľov od rôznych papierovačiek na úradoch, pretože ruší až 19 okruhov výpisov a potvrdení. Okrem obmedzenia potvrdení, prináša aj predpoklady pre proaktívny prístup štátu v životnej situácii – narodenie dieťaťa.

Po jeho zavedení úrady už nebudú od občanov či podnikateľov žiadať nasledujúce dokumenty:

1. Kópia rodného listu
2. Kópia sobášneho listu
3. Kópia úmrtného listu
4. Potvrdenie o pobyte
5. Potvrdenie o pridelení IČO
6. Potvrdenie, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz
7. Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania
8. Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat, tzv. registra fariem
9. Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb
10. Výpis z registra sociálnych podnikov
11. Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie
12. Potvrdenia k dávkam v hmotnej núdzi
13. Potvrdenia súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím
14. Údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva
15. Výpis z registra / zoznamu advokátov
16. Výpis z centrálneho registra exekúcií
17. Potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom
18. Údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 % dane
19. Vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov (o obmedzení spôsobilosti na práv. úkony, vyhlásení za mŕtveho, o rozvode, o úprave rodičovských práv a povinností…)

Druhým zákonom z dielne Dátovej kancelárie je zákon o údajoch, ktorý prinesie systematický prístup štátu k nakladaniu s údajmi evidovanými v informačných systémoch verejnej správy. Okrem iného rieši, v ktorých databázach môže štát údaje zhromažďovať, kto a za akých podmienok k nim môže mať prístup a za akých podmienok sa tieto údaje môžu zdieľať.

Autor: Datalab, Foto: Shutterstock

Ku koncu decembra nadobudla účinnosť posledná časť prvej novely zákona proti byrokracii (tzv. QuickWin2), ktorá sa zaoberá odstránením potvrdení o vybraných dávkach od Sociálnej poisťovne. Tým sa však snaha o zlepšenie života občanov nekončí a v legislatívnom procese sa nachádza ďalšia (druhá) novela zákona proti byrokracii (QuickWin3). Vplyvu, ktorý táto novela prináša na zefektívnenie a zlepšenie procesu poukazovania podielu zaplatenej dane (asignácia 2% z dane) sa venuje ďalší článok v rámci témy. Súčasne prinášame aj analytické zhodnotenie toho, aký prínos má táto snaha za minulý rok.

Okrem iného sa dočítate aj to, že rok 2021 sa bude niesť v akcelerácii realizácie projektov v oblasti IT. Dátová kancelária dostala dôveru a stala sa biznis vlastníkom viacerých národných projektov MIRRI. V tomto čísle vám ich predstavíme a v nasledujúcich vydaniach sa im budeme postupne venovať podrobnejšie. Tieto projekty majú veľký potenciál zdynamizovať prechod z papierovej komunikácie so štátnymi inštitúciami na digitálnu formu a súčasne zefektívniť aj stransparentniť činnosť verejnej správy

Pripájame odkaz a želáme príjemné čítanie: https://datalab.digital/wp-content/uploads/DataLab_new_januar_2021.pdf

Foto: Shutterstock

Milí čitatelia,

ku koncu sa blíži rok, na aký si takmer nikto z nás nepamätá. Napriek všetkému, čo nás postretlo, sa pracovný život nezastavil, pokračovali sme v rozbehnutých aktivitách a dokonca sme spustili nové projekty. Náš bulletin mal síce v dôsledku pandémie aj zmien na našom úrade (ktorý sa
transformoval na ministerstvo) niekoľkomesačnú prestávku, ale dúfame, že jeho obnovenie uvítate a ponúknuté témy vás zaujmú.

Čo je nové vo svete dát sa dočítate na priloženom odkaze: https://datalab.digital/…/DataLab_bulletin_12_20.pdf

Foto: Shutterstock

Pre zefektívnenie využívania zverejnených datasetov je potrebné zamerať sa aj na analýzu tzv. kľúčových datasetov ministerstiev a ostatných ÚOŠS, ktoré majú byť povinne zverejňované. Jednou z aktivít Dátovej kancelárie v roku 2020 je vytvorenie publikačného minima datasetov otvorených údajov, ktoré obsahuje zoznam povinne zverejňovaných datasetov ministerstiev a ostatných ÚOŠS.

Úloha pripraviť a následne každoročne zverejňovať odsúhlasené datasety všetkým povinným subjektom je uložená na základe Uznesenia vlády č. 553/2019 (Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie) a súčasne na základe pripravovaného zákona o údajoch, ktorý povinnosť zverejňovania publikačného minima ŠS ukladá všetkým povinným subjektom (https://datalab.digital/verejna-sprava/otvorene-udaje-verejnej-spravy/#tab-c7553c2b70bc893c537d60265f19750e-3).

V priloženej tabuľke sa nachádza navrhovaná štruktúra publikačného minima štátnej správy – ktorá bude zároveň prílohou vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako vykonávacieho predpisu k zákonu a údajoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Týmto vás chceme požiadať v prvom kroku o vyjadrenie sa k štruktúre a obsahu datasetov publikačného minima štátnej správy. Následne po aktualizácii štruktúry sa budeme v ďalšom kroku venovať už konkrétnej dátovej štruktúre jednotlivých datasetov a súčasne ich ďalším požadovaným vlastnostiam (aktualizácia, popis,…).

Vaše pripomienky, návrhy, otázky posielajte na adresu: marketa.simoni@vicepremier.gov.sk v termíne do 22.11.2020.

Datalab, Foto: Pixabay

Vážení dátoví kurátori, v priloženej tabuľke sme pre vás zosumarizovali zoznam všetkých úloh z Uznesení vlády SR, týkajúcich sa otvorených údajov, ktoré je povinné odpočtovať ku 31.12.2020.

Foto: Pixabay

V nadväznosti na potenciálne rozšírenie základných číselníkov akademických titulov v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa objavilo viacero otázok, ktoré je potrebné vyriešiť. Keďže nám záleží na tom, aby rozšírené číselníky boli čo najkvalitnejšie, najkomplexnejšie a najprehľadnejšie, chceli by sme ich s vami skonzultovať, aby sme mali prehľad o reálnych potrebách a skúsenostiach ich užívateľov:

1. Akým spôsobom používate číselníky titulov, automatizovane alebo len prostredníctvom textového poľa na doplnenie týchto údajov? Kto je konzumentom/aktívnym používateľom týchto údajov?
2. V prípade, že používate vo svojom informačnom systéme číselníky titulov, aký zdroj v danom prípade využívate (číselníky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, číselníky v MetaIS, číselníky Ministerstva vnútra SR, číselníky Štatistického úradu alebo iné)?
3. Vzhľadom na skúsenosti vašich používateľov, považujú za vhodné a potrebné doplniť do základných číselníkov aj zahraničné akademické tituly, profesijné tituly, či dokonca čestné tituly?
4. Aké prípadné komplikácie, negatívne dôsledky by vám mohlo priniesť doplnenie týchto zahraničných akademických/profesijných titulov do základných číselníkov pre aplikačnú prax?

Stručný popis problematiky:

V súčasnosti Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR uznáva tituly cca zo 48 krajín, ktoré sú na základe Bolonského procesu zadefinované v európskom vysokoškolskom priestore (okrem iného aj Kanada, Austrália, USA). Tieto tituly však nie sú súčasťou aktuálne zverejnených základných číselníkov akademických titulov. Aktuálne základné číselníky akademických titulov zahŕňajú iba akademické tituly zadefinované v národnom právnom systéme, ktorý zároveň jednoznačne ustanovuje pozíciu konkrétneho titulu pred alebo za menom a priezviskom. Pri zahraničných tituloch nie je zrejmé, kedy sa používa titul pred menom a za menom.

Podnetom pre rozšírenie základných číselníkov titulov je:

• Ministerstvo vnútra SR používa svoj vlastný číselník, do ktorého zapisuje tituly uvádzané v občianskych preukazoch a ktorý má podstatne širší rozsah ako „oficiálne“ základné číselníky akademických titulov v gescii Min. školstva, vedy, výskumu a športu SR.
• Profesijné komory žiadajú o doplnenie základného číselníka titulov v snahe, aby dochádzalo k ich automatizovanému prenosu zo zdrojových do referenčných registrov (aktuálne pri zápise napr. štatutárnych zástupcov obchodných spoločností, ktorí disponujú titulom nezapísaným do základného číselník, pri ich migrácii z Obchodného registra do Registra právnických osôb dochádza k „eliminovaniu“ zápisu titulu, keďže systém predmetný údaj nerozoznáva).

Diskusia prebieha na slovensko.digital.

Autor: Datalab, Foto: Pixabay