V priloženej tabuľke sme pre vás zosumarizovali zoznam všetkých úloh z Uznesení vlády SR, týkajúcich sa otvorených údajov, ktoré je povinné odpočtovať ku 30.9.2020 (uložené ministrom, vedúcemu Úradu vlády SR, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy a správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu).
Foto: Pixabay
Dátovej kancelárii sa v súčinnosti s príslušnými inštitúciami podarilo aktívnym prístupom vyhlásiť ďalšie kľúčové číselníky za základné.
Od apríla sa k základným číselníkom radia už aj číselníky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR viažuce sa ku katastru nehnuteľností a číselník Ministerstva vnútra SR s názvom Časť obce. Ich zaradenie do zoznamu základných číselníkov nebolo náhodné. Došlo k nemu v súlade s plánom vyhlasovania základných číselníkov a zároveň bol po nich významný dopyt od subjektov verejnej správy ako ich potenciálnych užívateľov.
Číselníky viažuce sa ku katastru nehnuteľností sa využívajú napríklad pri definovaní údajov o pozemku, o stavbe evidovanej v katastri, o bytoch alebo nebytových priestoroch a taktiež na evidenciu údajov o účastníkoch právneho vzťahu.
Číselník – Časť obce obsahuje názov časti obce a tvorí súčasť Registra adries.
Používaním číselníkov sa výrazne zvýši kvalita zapisovaných údajov vo verejnej správe, nakoľko číselníky napomáhajú prevencii chýb.
Viac informácií k základným číselníkom nájdete na https://datalab.digital/referencne-udaje/referencne-udaje-a-zakladne-ciselniky/zoznam-vyhlasenych-zakladnych-ciselnikov/.
Autor: Viktória Šunderlíková
Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy nadobudne účinnosť 1. mája 2020. Nájdete ju v Zbierke zákonov pod číslom 78/2020.
Predmetná vyhláška nahradí výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení neskorších predpisov vydaný podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený a nahradený zákonom č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Doplnenia a zmeny oproti doterajšej právnej úprave nadväzujú na novú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 95/2019 Z. z. a zároveň reflektujú požiadavky aplikačnej praxe. Ide najmä o oblasť technických štandardov (prístupnosť webových sídiel, použitie súborov), štandardov pre elektronické formuláre a poskytovanie otvorených údajov, ako aj pre podpisovanie elektronických dokumentov. Zavádza sa štandard pre tvorbu názvoslovia elektronických služieb a štandard pre zverejňovanie zdrojového kódu.
Viac sa o vyhláške dozviete na stránke slov-lex.sk.
Autor: rv, mp
Aktuálne merania kvality dát priniesli viacero dôležitých zistení. Odhalili početnosť a závažnosť chybných záznamov, ich vzťah s legislatívou, históriou vývoja informačných systémov či procesmi v orgánoch verejnej moci. Meranie ukázalo, ktoré záznamy sa musia prečistiť, opraviť, ktorým sa treba venovať ďalej. Táto mravčia práca je však nevyhnutná, aby sa kvalita dát zvyšovala.
Po prvých meraniach sa cyklus riadenia dátovej kvality u viacerých orgánoch verejnej moci (OVM) pomaly uzatvára opravami zistených nedostatkov. Predchádzalo im vypracovanie hodnotiacich správ, ktoré sú zavŕšením konkrétnych meraní.
Výsledky merania biznis pravidiel na kľúčových atribútoch vrátane početnosti a podielu chybných záznamov pomáhajú dátovým kurátorom nielen odhaliť mieru závažnosti dátovej nekvality vo vybraných objektoch evidencie, ale aj identifikovať konkrétne záznamy, ktoré treba opraviť, doplniť alebo posunúť na riešenie vecnému gestorovi danej agendy. Rovnako ako pri tvorbe biznis pravidiel, aj pri vyhodnotení merania dátoví kurátori spolupracujú s kolegami, ktorí dobre poznajú vecnú „biznis“ problematiku a súvislosti medzi legislatívou, históriou vývoja informačných systémov (IS) a procesmi v OVM.
Mnohé skutočnosti sa objavia až po výsledkoch meraní. Napríklad to, že pri modernizácii IS sa zmenili požiadavky / biznis pravidlá pre hodnoty v niektorých atribútoch. Najjednoduchšie je, ak chybných záznamov nie je veľa, nesprávne hodnoty sú spôsobené preklepmi a manuálnej zmene hodnôt nebráni žiadna procesná, respektíve legislatívna prekážka.
Ak to nie je možné, napríklad, ak hodnota záznamu nie je zistiteľná, treba zvážiť dopad na využitie údajov v praxi. Žiadny alebo nízky dopad je akceptovateľný stav. V prípade starších záznamov, ktoré porušujú súčasné biznis pravidlá, je tiež potrebné zvážiť, či náklady na opravu neprevyšujú zisk – hodnotu údaja využiteľnú pre prax.
Niekedy sa u určitého atribútu nachádzajú rozmanité hodnoty (napr. textové polia v niektorých záznamoch a číselné hodnoty v ďalších). To spôsobuje nejednoznačnosť dátovej štruktúry a tento nesúlad je potrebné odstrániť. Často preto treba doplniť biznis pravidlo, prečistiť údaje alebo premenovať názov atribútu.
Dátová kancelária na svojom webovom portáli postupne zverejňuje hodnotiace správy z jednotlivých meraní ako aj všetky dostupné informácie, ktoré umožnia odbornej verejnosti vytvoriť si komplexný obraz o dátovej kvalite vybraných objektov merania. Súčasťou odporúčaní na zlepšenie dátovej kvality je aj predpokladaný termín opätovného merania totožného datasetu. Dúfame, že opatrenia budú efektívne a opätovné merania potvrdia zlepšenie dátovej kvality.
Zdroj: Newsletter Dátovej kancelárie – február
Autor: Andrej Fukas
Nový zákon o údajoch je ďalším krokom k efektívnemu fungovaniu verejnej správy. Obsahuje nové ustanovenia týkajúce sa rozširovania a aktualizácie referenčných registrov, spôsobov opravy chybných údajov a iné inštitúty, ktoré majú odstraňovať nedostaky v registroch a evidenciách, zvyšovať ich kvalitu a spoľahlivosť a znižovať administratívnu záťaž pre verejnú správu aj občanov.
K zakomponovaniu právnej úpravy referenčných údajov, ktorá bola doposiaľ obsiahnutá v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, do nového zákona o údajoch došlo v intenciách idey skoncipovať zákonník údajov ako základný zákon pre dátovú oblasť. Právna úprava referenčných údajov pritom vychádza z doterajšej právnej úpravy, no obsahuje aj modifikované či nové ustanovenia týkajúce sa najmä procesu rozširovania a aktualizácie referenčných registrov a v nich obsiahnutých referenčných údajov, a tiež procesu opravy hodnôt referenčných a s nimi existenčne prepojených zdrojových údajov, reagujúc pritom na skúsenosti z aplikačnej praxe týkajúcej sa uvedenej právnej úpravy.
Fundamentálnou vlastnosťou referenčného údaja je, že jeho hodnota sa považuje za úplnú a zodpovedajúcu skutočnosti, kým sa nepreukáže opak. Uvedená vlastnosť vytvára právny i technologický základ pre zvýšenie kvality údajov naprieč celou verejnou správou, a tiež pre aplikáciu princípu „jedenkrát a dosť“. Každý referenčný údaj je obsiahnutý v referenčnom registri. Referenčný register môže obsahovať referenčné ale aj iné údaje, ktoré ešte za referenčné vyhlásené neboli, a to z rôznych príčin. Väčšinou z dôvodu nevyhnutnosti vyčistenia a zvýšenia kvality tzv. zdrojového registra, z ktorého referenčný register údaje čerpá alebo z dôvodu dočasných technologických prekážok.
Domnienka správnosti a kvality referenčného údaja je previazaná s povinnosťou referencovania pre všetky povinné subjekty, tzn. pri výkone svojej právomoci používať údaj objektu evidencie v podobe, ktorá je zhodná s podobou, v ktorej je referenčný údaj vedený v referenčnom registri; zjednodušene povedané, používať údaje z referenčných registrov v podobe, v akej sa tam nachádzajú /v zmysle navrhovaného zákona je povinným subjektom akákoľvek právnická osoba, vrátane ústredných orgánov štátnej správy či profesijných komôr, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb v oblasti verejnej správy/.
Pri dôslednom dodržiavaní povinnosti referencovania sa dosiahne jednotná hodnota referenčných údajov vo všetkých evidenciách povinných subjektov. Zároveň povinný subjekt pri výkone svojej právomoci nemusí vyžadovať referenčné údaje od fyzickej či právnickej osoby, ktorá je účastníkom konkrétneho konania, pretože má uvedené údaje v spoľahlivej kvalitnej podobe podčiarknutej domnienkou správnosti a úplnosti k dispozícii v konkrétnom referenčnom registri, do ktorého má v rozsahu zodpovedajúcom jeho právomoci prístup.
V novo navrhovanej právnej úprave sa modifikuje proces rozširovania a aktualizácie zoznamu referenčných údajov a registrov, pričom sa odkazuje na Vestník údajov ako novú elektronickú príležitostnú publikačnú platformu Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu (ďalej len úrad) a definuje sa vyššia ingerencia úradu v dotknutom procese s cieľom podstatne zdynamizovať proces vyhlasovania nových referenčných údajov.
Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálny stav, keď od zavedenia inštitútu referenčných údajov do praxe boli vyhlásené za referenčné iba 4 registre (Register daňových subjektov; Informačný systém služieb zamestnanosti; Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci; Register fyzických osôb). Aktuálne sa pripravuje vyhlásenie piateho (Register adries), čo možno považovať za nežiadúce vzhľadom na význam predmetného inštitútu pri ďalšom zvyšovaní kvality údajov vedených v jednotlivých registroch a evidenciách povinných subjektov, a tiež ich následnej použiteľnosti v rámci výkonu ich právomocí.
V procese zaraďovania a aktualizácie údajov v zozname referenčných sa zavádza inštitút „podnetu“ na zaradenie alebo aktualizáciu týchto údajov, ktorý okrem samotného správcu údaja je oprávnený podávať aj úrad. Na základe predmetného podnetu je potom správca konkrétneho údaja povinný v zákonom stanovenej lehote podať formalizovaný návrh na zaradenie alebo aktualizáciu údaja v zozname referenčných údajov. Ak tak príslušný správca neurobí, má oprávnenie uvedený návrh vypracovať a podať aj úrad. Navrhovaný postup reflektuje aktuálnu aplikačnú prax, keď pri podávaní návrhov na „vyhlasovanie“ referenčných údajov vždy prebieha intenzívna transparentná komunikácia medzi konkrétnym správcom údaja a úradom, pričom úrad je v danom procese veľmi často iniciátorom, a samozrejme odborným poradcom a koordinátorom.
Návrh na „vyhlásenie“ referenčných údajov je v intenciách zachovania transparentnosti a participácie následne predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Po jeho skončení dochádza k zaradeniu referenčných údajov do zoznamu referenčných údajov, následkom čoho sú hodnoty údajov v konkrétnom referenčnom registri považované za úplné a zodpovedajúce skutočnosti a povinné subjekty sú oprávnené, ale aj povinné ich referencovať, čiže získavať ich z predmetného referenčného registra a pri výkone svojej právomoci ich aktívne používať.
V praxi sa stáva, že povinný subjekt pri výkone svojej právomoci zistí chybu referenčného či zdrojového údaja v konkrétnom referenčnom registri. S cieľom dosiahnutia promptnej a efektívnej opravy sa ustanovuje spôsob opravy údaja, ktorý sa aplikuje v prípadoch, ak osobitný postup opravy chýb údaja neobsahuje špecifická právna úprava vzťahujúca sa k údaju v konkrétnej oblasti verejnej správy. Ustanovuje sa povinnosť pre povinný subjekt, ktorý chybu zistí, bezodkladne o tom informovať správcu a registrátora dotknutého referenčného registra, ktorí sú oprávnení a zároveň povinní vyznačiť takúto chybu v príslušnom registri v strojovo-čitateľnom formáte.
Právnym následkom vyznačenia chyby údaja je dočasné spočívanie povinnosti referencovania vo vzťahu ku konkrétnemu údaju, a to až do jej odstránenia. Opravu hodnôt konkrétneho referenčného údaja vykonáva správca a registrátor zdrojového registra. Oprava chýb sa uskutočňuje bez návrhu dotknutej osoby, ktorej sa chybný údaj týka, ale na druhej strane zákon predpokladá súčinnosť a komunikáciu takejto osoby s príslušným správcom registra.
Pre prípad špecifického druhu chyby, keď sa rovnaká hodnota referenčného údaja vyskytuje v referenčnom registri pri dvoch rozličných subjektoch evidencie alebo, naopak, jeden subjekt evidencie má pri sebe zapísané viaceré hodnoty referenčného, hoci v zmysle osobitného predpisu je prípustná iba jedna hodnota, sa ustanovuje špecifický postup opravy. Registrátor zdrojového registra oznámi subjektu evidencie – osobe, ktorej sa oprava týka, dôvod opravy a vyzve ju, aby v tridsaťdňovej lehote oznámila, akým spôsobom navrhuje ona chybu opraviť.
Registrátor následne oznámi dotknutej osobe, akým spôsobom hodlá chybu opraviť a po uplynutí stanovenej lehoty opravu chyby údaja v príslušnom referenčnom registri uskutoční. V záujme „odblokovania“ konkrétneho údaja po vykonaní jeho opravy správca a registrátor zdrojového registra poskytne opravené údaje automatizovaným spôsobom správcovi a registrátorovi referenčného registra, ktorí následne odstránia vyznačenie chyby údaja v referenčnom registri. Dotknutá hodnota konkrétneho referenčného údaja opätovne nadobúda domnienku úplnosti a správnosti a obnovuje sa povinnosť jej referencovania.
Staronová právna úprava referenčných údajov obsahuje aj ustanovenia o tzv. stotožňovaní údajov na prechodné obdobie jedného roka vždy po vyhlásení konkrétneho registra za referenčný, ktorý uskutočňuje správca registra referencujúci hodnoty údajov z nového referenčného registra. Cieľom stotožňovania údajov je potvrdenie vzťahu objektu evidencie a subjektu evidencie v registri a identifikovanie subjektu evidencie v registri a referenčnom registri na účely budúceho bezchybného referencovania.
V danom procese oproti doterajšej právnej úprave podstatná zmena nenastáva. Doterajšie skúsenosti z aplikačnej praxe však bohužiaľ poukazujú na skutočnosť, že k stotožňovaniu údajov nedochádzalo, čo má za následok zníženú kvalitu údajov v dotknutých registroch a evidenciách jednotlivých povinných subjektov. Zákon obsahuje mnohé ustanovenia s cieľom postupného odstraňovania nedostatkov v registroch a evidenciách vedených jednotlivými povinnými subjektami v záujme razantného zvyšovania ich kvality a spoľahlivosti.
V nadväznosti na uvedené staronová navrhovaná právna úprava referenčných údajov v novom zákone o údajoch podčiarkuje dôležitosť referencovania a súvisiacich procesov pre efektívne fungovanie verejnej správy s nízkym administratívnoprávnym zaťažením fyzických a právnických osôb, ktorá je úzko prepojená s ďalšími právnymi inštitútmi a rozhodovacími procesmi. Vzhľadom na aktuálnu absenciu sankčnej časti zákona predkladateľ predpokladá zodpovedné a dôsledné dodržiavanie zákona príslušnými povinnými subjektmi, ktoré si uvedomujú dôležitosť predmetnej právnej úpravy bez nutnosti ukladania sankcií.
Zdroj: Newsletter Dátovej kancelárie – február
Autor: Michaela Galia
Transformácia Slovenska na efektívny dátový štát vyžaduje nájsť východisko z neraz protichodných požiadaviek, akými sú napríklad zverejňovanie a využívanie maximálneho množstva údajov verejnej správy na jednej strane a ochrana osobných údajov na strane druhej. Táto ale aj ďalšie otázky si vyžadujú komplexný a koordinovaný prístup k tvorbe a implementácii európskych dátových politík.
V rámci EÚ existuje viacero regulácií (nariadení, smerníc) v oblasti údajov. O viacerých z nich sme už na stránkach nášho newsletteru písali. Sú to:
Aktuálne EK zverejnila Európsku dátovú stratégiu (https://www.slov-lex.sk/vyhladavanie-navrhov-aktov-eu/-/detail/COO-2145-1000-3-3811692) a môžeme očakávať dynamický vývoj v ďalších oblastiach dotýkajúcich sa údajov (strojové učenie sa, umelá inteligencia, smart riešenia, dátové inovácie, …). Na zasadnutiach pracovných skupín, workshopoch a seminároch organizovaných EÚ čoraz častejšie zaznievajú hlasy členských krajín, ktoré požadujú komplexný a koordinovaný prístup k tvorbe a implementácii európskych dátových politík, nakoľko sa v praxi preukazuje ich vysoko náročná aplikovateľnosť a často aj zdanlivá alebo aj skutočná protichodnosť. Medzi najvýraznejšie komplikácie patrí:
Aj keď teoreticky sú hranice medzi osobnými a inými ako osobnými údajmi jasné, na stretnutiach pracovných skupín, ale aj pri individuálnych konzultáciách s dátovými kurátormi jednotlivých rezortov odznievajú otázky a pochybnosti o ich praktickom a efektívnom stanovení. V dôsledku toho sa často stáva, že viaceré datasety nie sú zverejňované vo forme otvorených údajov, nakoľko panuje nejasná obava, že za istých okolností by v budúcnosti bolo možné pomocou stále rastúceho výpočtového výkonu, umelej inteligencie a spárovania viacerých datasetov identifikovať konkrétnu fyzickú osobu. Silnejúce požiadavky na zverejňovanie a využívanie maximálneho množstva údajov verejnej správy za súčasnej požiadavky na ochranu osobných údajov tak budú stále viac narážať na svoju protichodnosť.
Okrem prepojenia a koordinácie týchto, ale aj ďalších nadnárodných politík (štatistické údaje, Inspire,…) medzi sebou sa bude musieť EK vysporiadať aj s praktickou implementáciou jednotlivých regulácií (smerníc a nariadení). V tomto smere vysoko oceňujeme a podporujeme aktivitu našich českých kolegov z Ministerstva vnútra ČR, ktorí v rámci implementácie Open data a PSI smernice v oblasti tzv. High Value Datasetov (HVD – datasetov s vysokým potenciálom na opätovné použitie, viď minulé čísla nášho newsletteru https://datalab.digital/newsletter-datovej-kancelarie/) volajú po jednotnom stanovení nie iba zoznamu datasetov, ktoré členské štáty budú povinné zverejňovať, ale aj po ich technickej špecifikácii a špecifikácii atribútov dátovej kvality. Plne sa stotožňujeme s argumentami uvedenými v článku Michala Kubáňa (https://data.gov.cz/2020/02/13/d%C5%AFle%C5%BEitost-datov%C3%A9-kvality-datov%C3%BDch-sad-s-vysokou-hodnotou.html), že bez takého zlaďujúceho prístupu nebudú zverejňované HVD interoperabilné medzi jednotlivými členskými krajinami a nebude teda naplnený pôvodný zámer ich tvorby a zverejňovania.
Za dátovú kanceláriu taktiež budeme aktívne hľadať praktické riešenia v spolupráci s našimi slovenskými kolegami (napr. Sekcia digitálnej agendy ÚPVII, Úrad na ochranu osobných údajov, dátoví kurátori,…), ale aj v rámci medzinárodných pracovných skupín a komisií, aby sme v konečnom dôsledku pri ich implementácii pomáhali napĺňať náš cieľ pomôcť Slovensku pri transformácii na moderný a efektívny dátový štát.
Zdroj: Newsletter Dátovej kancelárie – február
Autor: Milan Andrejkovič
Dátová kancelária pripravuje podklady pre Príručku, ktorá bude neodmysliteľnou súčasťou služby moje údaje. Príručka má riešiť najmä technickú pripravenosť a informačné systémy inštitúcií, ktoré spracúvajú veľké množstvo osobných údajov.
V predchádzajúcich číslach newsletteru dátovej kancelárie sme postupne predstavili službu moje údaje, oboznámili vás s právami občana podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ÉU) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. V neposlednom rade Galia Palayová uviedla do povedomia tri práva občana pre prístup k jeho údajom v pripravovanom zákone o údajoch.
Dátová kancelária zabezpečuje aj čiastkové odborné výstupy, na základe ktorých sa budú realizovať rôzne aktivity. Doteraz ich pripravila jedenásť. Osem z nich sa už implementuje. Kancelária dodala tieto výstupy v relatívne krátkom čase, aby realizácia aktivít mohla začať podľa projektu internými zdrojmi.
V súčasnosti pripravujeme podklady a minimálne obsahové požiadavky pre vypracovanie Príručky pre implementáciu GDPR naprieč informačnými systémami verejnej správy. Tá je neodmysliteľnou súčasťou služby moje údaje a ako už samotný názov prezrádza, rieši aktivity týkajúce sa implementácie GDPR. O GDPR v tomto prípade nehovoríme len z legislatívneho pohľadu, ale najmä z hľadiska technickej pripravenosti a zabezpečenia ISVS vybraných kľúčových inštitúcií, ktoré spracovávajú veľké množstvo osobných údajov, ako ÚPSVaR SR, FR SR, MV SR, NCZI a podobne.
Treba povedať, že nariadenie o ochrane osobných údajov nie je momentálne vo verejnej správe systematicky riešené. Na strane štátu chýbajú experti, ktorí by mohli jednotlivým inštitúciám poskytovať poradenstvo. Preto je potrebné vytvoriť v prvom rade metodiku za spolupráce externých špecialistov na GDPR, aby sa mohli následne procesy súvisiace s GDPR realizovať a rozvíjať v praxi internými zdrojmi projektu.
Hlavnými cieľmi tohto výstupu je poskytnúť inštitúciám poradenstvo pre implementáciu GDPR vo verejnej správe vrátane poradenstva pri auditoch ISVS. Pri tvorbe dokumentu budeme postupovať podobne, ako sme postupovali pri realizácii výstupu pre dátovú kvalitu. Snažili sme sa vytvoriť dokument, ktorého implementácia pre jednotlivých zastupiteľov OVM bude jednoduchá, pochopiteľná a zrozumiteľná.
Zdroj: Newsletter Dátovej kancelárie – február
Autor: Juraj Paulen
Štatutári občianskych združení, neziskových organizácií i nadácií už tento rok nemuseli pri registrácii na možnosť poberať 2% dane z príjmu, predkladať papierové potvrdenia o nedoplatkoch na zdravotnom a sociálnom poistení. Možnosť nepredkladať notárom potvrdenie o nedoplatku na zdravotnom poistení využilo počas prvých dvoch týždňov 1 077 štatutárov, na sociálnom poistení 1 863 štatutárov. V prípade nedoplatku na daniach išlo o 435 fyzických či právnických osôb.
S účinnosťou od 1. decembra bolo v rámci novely zákona proti byrokracii zrušené predkladanie ďalších troch potvrdení, a to potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení, potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení a potvrdenie o nedoplatkoch voči daňovému a colnému úradu.
„Nové služby štátneho portálu OverSi z dielne nášho úradu boli počas prvých dvoch decembrových týždňov zaujímavé najmä pre štatutárov neziskových organizácií, nadácií a občianskych združení za účelom registrácie na asignáciu 2% dane z príjmu. Aj keď teraz túto možnosť využila viac ako tisícka štatutárov, predpokladáme, že v budúcom roku to už budú všetci“, zhodnotil vicepremiér Richard Raši.
ÚPVII komunikoval pri zavádzaní nových služieb aj s Notárkou komorou Slovenskej republiky. Notári získali včas informáciu o tom, že pri registrácii subjektov na asignáciu 2% z dane z príjmu si údaje o nedoplatkoch na zdravotnom a sociálnom poistení získajú priamo z OverSi.
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu krok po kroku buduje bezpapierové úrady. Dokladuje to aj rastúci počet potvrdení, ktoré už občania ani podnikatelia nemusia predkladať. Od septembra 2018 do polovice decembra 2019 si úrady prostredníctvom portálov OverSi a DCOM stiahli viac ako 600-tisíc potvrdení a občanom a podnikateľom tak ostalo v peňaženkách takmer 9,3 milióna eur. Ďalšie tisíce potvrdení si získali úrady priamou integráciou systémov.
Kým v roku 2018 si úrady stiahli 85-tisíc potvrdení, za rok 2019 ich bolo viac ako 517-tisíc. V roku 2018 občania a podnikatelia ušetrili na poplatkoch aj čase 948-tisíc eur, v tomto roku je ich úspora niekoľkonásobne vyššia, predstavuje sumu 8,3 milióna eur.
Od 1. decembra 2019 je rovnako zrušená povinnosť predkladať papierové potvrdenia o návšteve školy za účelom daňového bonusu. V tomto prípade si potrebné dáta na uplatnenie nároku získa Finančná správa SR priamou integráciou systémov.
ÚPVII už zrušil spolu 13 potvrdení a to v rámci prvej a druhej vlny boja proti byrokracii. V stredu vláda schválila už druhú novelu Zákona proti byrokracii, ktorá počíta so zrušením ďalších ôsmich potvrdení/ výpisov a predpokladanou úsporou vyše 18 miliónov eur ročne.
Portál OverSi je vysoko hodnotený zo strany odbornej i laickej verejnosti. Ako najlepší projekt digitalizácie získal cenu ITAPA 2018.
V prípade potreby je občanom ako aj orgánom verejnej moci k dispozícii aj všeobecný mail stopbyrokracii@vicepremier.gov.sk a web stránka www.stopbyrokracii.sk.
Zdroj: vicepremier.gov.sk
Vláda SR na svojom poslednom zasadnutí v roku 2019 schválila tretiu vlnu opatrení proti byrokracii, ktorej realizáciu má zabezpečiť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s kľúčovými partnermi spomedzi ústredných orgánov verejnej moci.
Členovia vlády SR jednohlasne a bez pripomienok schválili na zasadnutí 18. decembra 2019 balík nových opatrení proti byrokracii, ktorý odstraňuje osem skupín listinných potvrdení a výpisov, ktoré dnes občania a podnikatelia povinne predkladajú orgánom verejnej moci v rámci úradných konaní. Zo súvisiaceho uznesenia vlády vyplynula úloha pre podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu uviesť a odôvodniť návrh zákona v Národnej rade SR s tým, že sa predpokladá, že zákon bude už schvaľovať nový parlament po voľbách vo februári 2020.
S účinnosťou od 1. novembra 2020 by mali byť občania a podnikatelia odbremenení pri kontakte so štátnymi a verejnými inštitúciami od povinností prikladať prílohy vo forme nasledovných listinných dokumentov:
Vzhľadom na rozsiahlosť opatrení, ktoré sa dotknú viac ako päťdesiatich súvisiacich zákonov a vykonávacích predpisov, začne ÚPVII pod gesciou Dátovej kancelárie prvé vecno-technické stretnutia s poskytovateľmi a inými zúčastnenými stranami s cieľom nastavenia implementačného a komunikačného plánu, definovania základných východísk pre vytvorenie nových služieb v rámci riešení OverSi a IS CSRÚ, cez ktoré sa budú sprístupňovať údaje od poskytovateľov ku konzumentom elektronických výpisov a potvrdení.
Súbežne s rozbehom prác na tretej vlne budú pokračovať intenzívne práce na implementácii druhej fázy dokončenia druhej vlny opatrení proti byrokracii, ktoré súvisia s odstránením potvrdení k nemocenským a dôchodkovým dávkam.
Je možné predpokladať, že rok 2020 bude z hľadiska náročnosti a rozsahu prác v oblasti boja proti byrokracii ešte náročnejší ako už uplynulý rok 2019, kde sa podarilo v tejto oblasti dosiahnuť výrazné výsledky. Už začiatkom roka 2019 sa totiž podarilo zrušiť povinnosť predkladať výpisy z registra trestov a následne koncom roka (k 1. septembru a 1. decembru) sa rozšíril zoznam zrušených výpisov a potvrdení o Potvrdenie o návšteve školy, Výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií a Potvrdenia o nedoplatkoch voči daňovému a colnému úradu a nedoplatkoch na zdravotnom a sociálnom poistení.
Realizáciou naplánovaných opatrení v roku 2020 dôjde k výraznému a citeľnému zjednodušeniu života občanov a podnikateľov pri riešení viacerých životných situácií, ktorými sa napr. umožní kompletné odstránenie povinných listinných príloh v rámci procesu verejného obstarávania a tiež zrušenie rôznych ohlasovaní viažucich sa k zmene osobných údajov, ako sú zmena priezviska a bydliska, napr. pri narodení dieťaťa, žiadostiach o rôzne sociálne dávky, dotácie a iné platby zo štátneho rozpočtu.
Autor: Andrej Hajdúch, Jozef Antoš
Čo prinesie nový zákon o údajoch?
21. storočie nám prináša nové technológie a inovácie, ktoré dynamicky menia Európu ale aj Svet, dotknú sa takmer každej oblasti života a preto je potrebné udržať tempo najvyspelejších krajín v oblasti digitalizácie podobne ako je tomu vo Francúzsku a Veľkej Británii.
Digitálna transformácia je pre Slovensko kľúčovým pojmom, nielen kvôli tomu, že sme jedna z najotvorenejších svetových ekonomík, ale investíciami do digitálnej transformácie vieme zlepšiť svoju konkurencieschopnosť a komparatívne výhody zúročiť v nabehnutí na trajektóriu digitálneho lídra strednej Európy. Pri snahe dosiahnuť tento cieľ nebude postačovať schválenie Stratégie digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030, je potrebné implementovať aj samostatné sektorové stratégie, napríklad pre oblasť umelej inteligencie a investovať do aplikovaného výskumu a vývoja.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa v týchto dňoch ocitol nový zákon o údajoch, ktorý vznikol na pôde Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, v spolupráci s niektorými ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy, analytickými jednotkami, dátovými kurátormi, odbornou verejnosťou a pracovnými skupinami, a to participatívnym spôsobom. Vytvorenie tohto zákona je pozitívnym príkladom ako pomôcť digitálnej transformácii Slovenska na modernú digitálnu krajinu. Predmetná právna norma, okrem nových pojmov a inštitútov, upravuje aj veľmi zaujímavý pohľad na štát, ktorý vytvára verejné politiky na základe odborných analýz, podkladov, predikcií, a to prostredníctvom aktuálnych, presných a dostupných údajov.
Zákon upravuje práva fyzických a právnických osôb v oblasti údajov, povinnosti orgánov verejnej moci pri ich spracúvaní, úlohy a postavenie analytických jednotiek a vytvára aj nový inštitút vestníka údajov. Je dôležité poznamenať, že zákon sa nevzťahuje na údaje o zdravotnom stave osoby, o utajovaných skutočnostiach a o údajoch nachádzajúcich sa v registri trestov. Novým prvkom zákona je aj definovanie verejného záujmu v dvoch rovinách, a to v rovine zvyšovanie kvality údajov a v rovine zabezpečovania prístupu k údajom za účelom tvorby verejných politík.
Zdanlivo banálne ustanovenie, opak je však pravdou, riešenie je to unikátne pretože súčasná prax je taká, že existuje prezumpcia podľa ktorej „údaje sa považujú za správne a úplné, kým sa nepreukáže opak“. Vyššie uvedená prezumpcia sa využíva aj keď údaje nie sú aktuálne, správne a presné, nová legislatíva tu jasne vymedzuje, že zvyšovanie kvality je vo verejnom záujme, a na túto skutočnosť nadväzujú aj ustanovenia týkajúce sa povinností orgánov verejnej moci v tejto oblasti. Verejným záujmom sa podľa tohto zákona rozumie aj vytvorenie takých podmienok na prístup k údajom, aby boli verejné politiky na Slovensku tvorené s využitím všetkých potrebných údajov bez prekážok a obmedzení. Analytické jednotky v tomto prípade napomáhajú tvorbám verejných politík, a disponujú neporovnateľne silnejšou zákonnou oporou pri presadzovaní svojich oprávnených požiadaviek na sprístupnenie údajov z iných informačných systémov vo verejnej správe.
Ďalším novátorským riešením je zmena doterajšej legislatívnej absencie úpravy dátového kurátora či kurátorky v oblasti údajov. Novým zákonom sa výrazne posilní právomoc dátových kurátorov, a to napr. na prístup k všetkým údajom na orgáne verejnej moci, na ktorom je zriadený, tak isto organizovaním, spravovaním a spracúvaním údajov. Dátový kurátor či kurátorka môže vydávať odporúčania týkajúce sa prístupu k údajom a ich ďalšej distribúcii a usmerňovať aktivity na vytváranie metaúdajov či vydávať opatrenia v oblasti riadenia kvality údajov. Dátový kurátor či kurátorka môže aj metodicky usmerňovať monitoring kvality údajov a riadenie kvality údajov, vyjadriť sa ku všetkým projektom a aktivitám, ktoré majú dopad na kvalitu údajov a takisto vykonávať dozor nad dodržiavaním povinností a právnych noriem, ktoré súvisia s kvalitou údajov. Výrazne posilnenie právomocí dátovej kurátorky či kurátora vnímame veľmi pozitívne nakoľko sa tým napĺňa cieľ digitálnej transformácie štátu.
Zákon o údajoch zavádza službu „moje údaje“, rozumie sa nimi množina údajov, vrátane osobných údajov, viažucich sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania orgánom verejnej moci, alebo právnickou osobou, na ktorú bol prenesený výkon verejnej moci v rámci nimi spravovaného registra. Zjednodušene povedané, služba Moje údaje by mala sprístupniť údaje z informačných systémov verejnej správy dotknutej osobe elektronickým spôsobom, aby si mohla údaje s ňou súvisiace uložiť do svojho osobného úložiska. Služba moje údaje bude obsahovať aj funkcionalitu zdieľania údajov z osobného úložiska pre tretie strany, vrátane digitálneho súhlasu. Zaujímavosťou je aj tzv. logovanie prístupov, fyzická alebo právnická osoba o ktorej sa vedú údaje bude mať možnosť byť informovaná aké moje údaje o nej evidujú a aký je ich obsah. Tak isto budú mať tieto osoby právo byť notifikované v prípade zmien a opráv v týchto údajoch, a to bezodkladne. Neabsentuje ani právo získať prehľad o tom, ktorý orgán verejnej moci, kedy za akým účelom a na základe akého dôvodu pristupoval k mojim údajom. Zákon stanovuje aj povinnosť orgánov verejnej moci sprístupniť údaje požadované analytickými jednotkami vo verejnom záujme prostredníctvom modulu na sprístupňovanie údajov. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky ako gestor zákona o údajoch, je hlavným orgánom štátnej správy v oblasti údajov, a vytvára nariadenia a metodické usmernenia ako vykonávacie predpisy k zákonu. Ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné aktívne spolupracovať v komunikácii s UPVII v oblastiach definovaným zákonom, a s analytickými jednotkami v oblasti využívania údajov.
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako jediné slovenské mesto bude mať pilotne zriadenú analytickú jednotku v zmysle tohto zákona, čo bude umožňovať využívanie anonymizovaných údajov štátu. V praxi to znamená možnosť tvorby analýz, projekcií či odporúčaní na základe dát, ktoré dnes samosprávy k dispozícii nemajú. V procese digitálnej transformácie sa tak Bratislava zaradí medzi lídrov a to nie len v národnom, ale aj medzinárodnom merítku.
Zákon o údajoch a jeho pôsobnosť hodnotíme z pohľadu občana veľmi pozitívne. Do procesu nakladania s údajmi vnáša poriadok a jasne stanovené medze. Osobitne posilnenie právomocí dátového kurátora a zavedenie služby „moje údaje“ sú krokom k transparentnému manažmentu údajov v rámci orgánov verejnej moci.
Zdroj: Tibor Jedinák/ DenníkN
Dňa 8. – 9. 8. 2019 zorganizoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v spolupráci s občianskym združením Utopia a mestom Hlohovec, v objekte Novej Cvernovky na Račianskej 78 v Bratislave dvojdňové podujatie, kde ponúkli mix workshopov, seminárov, prezentácií a diskusií pod názvom SAMOSPRÁVA PRE ĽUDÍ II. (Samospráva pre ľudí/ Ľudia pre samosprávu).
Podujatie bolo realizované v rámci národného projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, ako záverečné podujatie k pilotnému projektu č. 8/ Transparentnosť výkonu samosprávy a otvorené dáta, ktorého sme sa zúčastnili aj my, zamestnanci Dátovej kancelárie ÚPVII.
Čo sa týka časti Open data, podujatia sa zúčastnili predovšetkým zamestnanci samospráv. Štvrtkové dopoludnie bolo venované otázkam ako: Viete čo sú open data? Prečo je zverejňovanie otvorených údajov predpokladom transparentného fungovania samosprávy? (prezentoval Peter Hanečák z komunity OpenData.)
Na poobedňajšom workshope sme diskutovali o využití otvorených údajov v samospráve. Pani Marianna Hurná ponúkla praktické skúsenosti s otvorenými údajmi mesta Prešov. Diskutovali sme o tom, kde začať, ak pracujeme na samospráve, že je dôležité klásť dôraz nielen na to, čo je zverejnené, ale aj na to, ako je to zverejnené. Zástupca spoločnosti Slovensko.Digital sprostredkoval informácie o otvorených pracovných skupinách u nás na ÚPVII, o našej vzájomnej spolupráci, o tom, že je možné sa ich zúčastniť a dať kedykoľvek podnet k diskusii/pripomienky/navrhnúť riešenie.
Piatkové dopoludnie bolo venované prostredníctvom prednášky Petra Hanečáka (komunita OpenData) publikačnému minimu – prečo je publikačné minimum potrebné vytvoriť, ako sa publikačné minimum stalo odporúčanou úlohou Iniciatívy pre otvorené vládnutie (OGP).
Počas poobedňajšieho workshopu k tejto téme sme sa oboznámili a diskutovali o aktuálnom stave zverejňovania dát v samospráve, o problémoch a možnostiach zverejňovania dát vo verejnej správe všeobecne. Pán Hanečák nás oboznámil o zámere vytvorenia a zverejnenia návrhu vzorového publikačného minima pre orgány územnej samosprávy (vrátane štruktúry datasetu), inšpiráciou je napr. publikačné minimum v Českej republike (opendata.gov.cz)
Veríme, že aj vďaka možnosti stretnúť sa s Vami, prostredníctvom otvoreného dialógu a vypočutia si konkrétnych problémov každodennej praxe, čo sa týka zverejňovania a zhromažďovania otvorených dát, budeme vedieť cielenejšie reagovať na existujúce problémy, pracovať efektívnejšie a viac flexibilne voči potrebám občanom, verejnosti či samosprávy. Koordinácia a metodické riadenie dátových kurátorov, vlastníkov dát a dátových analytikov jednotlivých orgánov verejnej správy ako aj dátová politika štátu, ktorú tvoríme, bude viac prepojená s každodennou praxou.
Medzi naše priority patrí motivovanie verejnej správy k zverejňovaniu otvorených dát a krok po kroku odhaľovať a odstraňovať bariéry, ktoré tomu bránia. V spolupráci s ÚSVSRPROS a expertami sa v rámci pracovných skupín budeme spolupodieľať na vypracovaní publikačného minima pre štátnu správu. Nakoľko vzorové publikačné minimum pre orgány územnej samosprávy zatiaľ nebolo vytvorené a zverejnené a vďaka tomu neexistuje zjednocovací prvok pre zverejňovanie otvorených dát orgánov územnej samosprávy, plánujeme spoluvytvoriť a zverejniť aj odporúčané vzorové publikačné minimum pre samosprávy. Vnímame, že je potrebné (a aj aktívne pripravujeme) prostredníctvom konferencií a webinárov zvýšiť povedomie o otvorených dátach, dátovej politike a legislatíve, o podmienkach používania dát (licenciách) a o aplikáciách, postavených na otvorených dátach.
Dopytovo orientované výzvy prinášajú do informatizácie verejnej správy malé, no veľmi rýchlo dostupné riešenia. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) zverejnil tri dopytové výzvy, ktoré sa týkajú zdieľania údajov medzi úradmi, zlepšovania e-governmentu, ako aj migrácie informačných systémov do vládneho cloudu. O financie v dopytových výzvach môžu žiadať všetky subjekty verejnej správy.
© Copyright 2022 všetky práva vyhradené
