Čítajte májový newsletter Dátovej kancelárie

Máj bol v znamení pozvoľného návratu do práce. Po presťahovaní sa do Westendu, vybalení sa a nájdení svojich vecí sme sa museli vyrovnať s niečím, čo bolo ešte donedávna roky rokúce samozrejmosťou – pravidelným príchodom do práce. Kládlo to opätovne nároky na ohľaduplnosť, keďže väčšina aktivít, stretnutí a pracovných skupín sa ešte stále odohrávala v online prostredí a niekedy to u nás v „open space dátovky“ vyzeralo viac ako v nejakom call centre… ale niečo podobné asi zažívate aj vy. Na druhej strane, osobný kontakt pomohol (vy)riešiť viaceré otvorené otázky, ktoré sa nie vždy dajú dobre prediskutovať online – ako príklady uvediem otázky princípu referenčnosti údajov, kvality údajov či zverejňovania potenciálne citlivých údajov vo formáte otvorených údajov. Keďže ani interne na to nemáme jednoznačné názory, tak sa teším, že sa nám darí udržiavať pravidelné stretnutia pracovných skupín, na ktorých o takýchto témach chceme ďalej diskutovať.

Udalosťou predchádzajúcich dní je bezpochyby schválenie novely zákona proti byrokracii (QW3) vládou SR a jej pokračovanie v ďalšom legislatívnom procese – príprava „prvého“ čítania v Národnej rade SR. Tým sa skončila, ako sa zdá, tá jednoduchšia práca. Okamžite po schválení vládou sme spustili kroky na prípravu implementácie tejto novely z technického pohľadu – predsa len ide o odstránenie viac ako 20 okruhov výpisov, potvrdení či dokumentov, pričom je to niekoľkomiliónový projekt, na ktorý máme asi šesť mesiacov (v porovnaní s inými, podobne veľkými národnými projektmi, ktoré trvajú viac ako dva roky…).

Okrem pracovných skupín sme pre vás pripravili napríklad aj nové online školenie na tému dátovej kvality, ktoré bude kombinovať predpripravené krátke vzdelávacie videá s následnou diskusiou a dovysvetľovaním. O pár dní spustíme prihlasovanie. Zatiaľ si predbežne zarezervujte termín 29. júna predpoludním. Koncom júna by mala byť spustená aj dopytová výzva na Manažment údajov inštitúcií verejnej správy. O jej detailoch sa dočítate v tomto newslettri.

Autor: Datalab, Foto: Shutterstock

Údaje k novej tehotenskej dávke budú dostupné cez portál OverSi

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a investícií koordinovalo proces sprístupnenia údajov o novej tehotenskej dávke vyplácanej Sociálnou poisťovňou do nadrezortného IS centrálnej správy referenčných údajov (CSRÚ) a jeho elektronického portálového riešenia OverSi, ktorých je správcom pre potreby úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dávka „Tehotenské“ je nová dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje od 1. apríla 2021. Nárok na ňu si uplatňujú tehotné ženy, ktoré sú poistenkami Sociálnej poisťovne prostredníctvom žiadosti priamo v Sociálnej poisťovni. Cieľom dávky je pokryť zvýšené výdavky budúcej matky v tehotenstve. Prvýkrát sa táto dávka vyplácala tehotným ženám v máji 2021.

V praxi sa vykonali technologické, metodické a procesné úpravy v zmysle ustanovení zákona proti byrokracii a to tak, že matky pri predkladaní žiadostí na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nemusia dokladovať poberanie tehotenskej dávky.

Tehotné ženy pre účely schválenia, resp. posúdenia napr. kompenzačnej dávky, dávky v hmotnej núdzi, posúdenie formulárov životného minima z dôvodu výplaty dotácií na stravu a školské pomôcky atď. už nemusia predkladať na ÚPSVaR potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o poberaní tehotenskej dávky. Pracovníci ÚPSVaR si pri prepočte príjmu žiadateľky z dôvodu zistenia nároku na príslušnú dávku cez portál OverSi preveria poberanie tejto dávky bez dokladovania listinného potvrdenia.

V praxi to znamená, že žiadateľka už nemusí ísť osobne na pobočku Sociálnej poisťovne, vyžiadať si potvrdenie o poberaní tehotenskej dávky a následne ho doručiť na ÚPSVaR. V zmysle sprístupnenia údajov o poberaní tehotenskej dávky zo Sociálnej poisťovne do IS CSRÚ a prístupných cez OverSi si tieto údaje od mája 2021 úrady práce, sociálnych, vecí a rodiny overujú elektronicky.

Autor: Datalab, Foto: Pixabay

Si šikovný, ambiciózny a chceš meniť veci k lepšiemu? Pridaj sa k nám!

Chceš napomôcť tomu, aby bolo Slovensko moderným, dátovým štátom? Máme pre teba skvelú príležitosť v Dátovej kancelárii MIRRI!

V Dátovej kancelárii sa môžeš realizovať pri podpore analytického využívania údajov vo verejnej správe s presahom do témy strojového učenia sa a využívania umelej inteligencie. Alebo v oblasti Mojich údajov prispeješ k zavedeniu tejto koncepcie vo verejnej správe, prípadne sa môžeš venovať téme zvyšovania dátovej kvality vo všetkých rezortoch verejnej správy. Baví ťa systematicky nastavovať dátovú architektúru? Aj o teba máme záujem.

Druhou výzvou sú národné projekty Dátovej kancelárie, kam hľadáme analytikov, IT architektov, vývojárov a testerov. Svoje schopnosti môžeš využiť v Národnom projekte Konsolidovaná analytická vrstva pri tvorbe analýz a dátových modelov. V Národnom projekte Open data sa budeš podieľať na návrhoch na využitie otvorených údajov a v Národnom projekte Manažment osobných údajov budeš pripravovať návrhy kandidátov na „Moje údaje“.

Využi šancu urobiť zo Slovenska vzorový dátový štát! Prihlás sa do Dátovej kancelárie!

Životopis zasielaj na milan.andrejkovic@vicepremier.gov.sk.

Na pracovnej skupine PS1 schválili nové číselníky, gestorom bude MIRRI

Jedným zo schválených číselníkov je Účel prezentačnej schémy elektronického formulára, ktorý definuje jednotlivé prezentačné schémy, ktoré sú buď zadefinované priamo v bode 7.9.6 prílohy č.1 vyhlášky o štandardoch informačných technológií vo verejnej správe alebo sú to schémy priamo vykomunikované s MIRRI, vtedy majú vzor x-*. Prezentačná schéma je súhrnom pravidiel pre transformáciu dátového obsahu elektronického formuláru do predpísanej transformácie.

Ďalším je číselník Funkcia použitá na výpočet elektronického otlačku, ktorý sa uplatňuje v elektronickom formulári pri digitálnom podpisovaní. Týka sa to elektronického podpisu a elektronickej pečate. Z technologického hľadiska je to prepis vstupného reťazca na krátky výstupný reťazec. Hašovacie funkcie sú definované v dokumente Podpisové politiky, ktorý vydáva Národný bezpečnostný úrad.

Gestorom týchto technických číselníkov, ktoré sa uplatňujú v elektronických formulároch sa stane Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

Autor: Datalab, Foto: Shutterstock

Vyšlo nové číslo newslettru Dátovej kancelárie

Milí čitatelia,

apríl bol „bláznivý“ nielen počasím, ale aj množstvom a rôznorodosťou práce, ktorá sa nám v dátovke nakopila – ešte stále na homeofficoch, online pracovné skupiny sa takmer bez prestávky striedali so spoločnými hovormi. Koncom mesiaca však nastal na pár dní zhon z iného dôvodu – sťahovali sme sa. Od 1. mája nás (aj ostatných kolegov zo Sekcie informačných technológií verejnej správy) teda nájdete na novej adrese – Westend Gate, Dúbravská cesta 14, Bratislava (4. poschodie), pričom dúfame, že situácia sa vyvinie tak, že vás tam budeme môcť už čoskoro osobne privítať.

Počas minulého mesiaca sme veľký dôraz kládli na doťahovanie podstatných rozbehnutých vecí – sfinalizovali sme návrh tzv. Publikačného minima štátnej správy obsahujúceho návrh datasetov otvorených údajov, ktoré budú musieť všetky povinné osoby zverejňovať; uzatvárali sme rozporové konania k novele zákona proti byrokracii (tzv. QW3) a finalizovali sme prípravné práce k spusteniu štyroch národných projektov. Tri z nich (NP Dátová integrácia; NP Centrálna integračná platforma a Manažment osobných údajov a NP Konsolidovaná analytická vrstva) by mali byť spustené v najbližších dňoch a ten štvrtý (NP Open data 2.0) očakávame na prelome mája a júna.

Vzhľadom na komplexnosť a prierezovosť týchto národných projektov, kde sa očakáva aktívna spolupráca s ostatnými rezortmi, sme pripravili návrh novej dopytovej výzvy Manažment údajov zameranej na menšie a údernejšie projekty, ktoré v krátkom čase prispejú k zverejneniu či sprístupneniu množstva nových údajov. Výzva s predbežnou alokáciou 10 miliónov eur by taktiež mala byť vyhlásená v máji, možno júni. O podmienkach a detailoch výzvy diskutuje Pracovná skupina K9.4 Lepšie dáta a s cieľom maximálnej otvorenosti sme začali zasadnutia pracovných skupín nahrávať a zverejňovať na youtube kanáli Dátovej kancelárie – na stránkach tohto newslettra nájdete presný link.

Želáme pohodové čítanie.

Čítajte aprílové číslo newslettru Dátovej kancelárie

Autor: Datalab
Foto: Pixabay

Toto sú najžiadanejšie datasety pre rok 2021

Do tohtoročného prieskumu sa zapojilo viac ako tridsať subjektov z rôznych oblastí. Dátová kancelária v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti všetky podnety a požiadavky spracovala a v apríli pokračovala v stretnutiach s dátovými kurátormi.

Zverejňovanie otvorených údajov je jednou z priorít Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024 v oblasti informatizácie. Jedným z cieľov je dosiahnuť jednoduchý prístup k informáciám a údajom, a to práve prostredníctvom ich sprístupňovania.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti každoročne od roku 2017 vykonáva prieskum najžiadanejších datasetov, ktoré by štátna správa mala zverejniť. Cieľom tejto úlohy je podporiť a stimulovať podnikateľské prostredie, aktivitu a kreativitu akademickej a vedeckej obce, neziskových organizácií i individuálnych občanov prostredníctvom zverejňovania potrebných a užitočných dát zo strany štátnej správy so zámerom podpory princípov otvoreného vládnutia.

Dátová kancelária ako gestor témy otvorených dát na Slovensku na základe dohody s úradom splnomocnenca začala organizovať stretnutia s dátovými kurátormi jednotlivých orgánov verejnej moci (OVM), ktorých hlavným cieľom je, aby boli najžiadanejšie datasety dostupné pre všetkých a aby boli publikované na portáli https://data.gov.sk/. Aktuálny stav zverejnenia datasetov je dostupný v google tabuľke Prieskum najžiadanejších datasetov.

Od 15. februára do 15. marca 2021 sme spolupracovali s úradom splnomocnenca na novom prieskume najžiadanejších datasetov pre rok 2021. V spomínanom období sme zbierali prostredníctvom online dotazníku podnety od odbornej verejnosti. Do nového prieskumu sa zapojilo viac ako tridsať subjektov (mimovládne organizácie, aktívni občania, zástupcovia akadémie, vedy a výskumu, zástupcovia analytických jednotiek regionálnych a miestnych samospráv alebo biznisu). Následne sme s každým zapojeným do prieskumu absolvovali stretnutie, kde boli ich podnety a požiadavky na dáta bližšie špecifikované a zapracované.

Do 31. marca 2021 sme spracovali všetky podnety a požiadavky na dáta odbornej verejnosti a od 1. apríla 2021 sme pokračovali v stretnutiach s dátovými kurátormi jednotlivých OVM, kde sme všetky podnety a požiadavky na dáta komunikovali s cieľom ich následného publikovania na portáli https://data.gov.sk/.

Pevne veríme, že do 31. decembra 2021 bude sprístupnených čo najviac dát, ktoré si odborná verejnosť žiadala, aby to bolo v súlade s plnením úlohy Akčného plánu iniciatívy pre otvorené vládnutie.

Nový prieskum najžiadanejších datasetov pre rok 2021

Autor: Datalab, Foto: Pixabay

 

Prečo je Slovensko tak nízko v DESI Indexe a ako sa to zmení? Čítajte marcový newsletter Dátovej kancelárie

V marcovom čísle sa dočítate o tom ako sme pokračovali v rozbehnutých aktivitách – či už na poli legislatívnom (rozporové konania k novele zákona proti byrokracii, resp. zapracúvanie pripomienok k zákonu o údajoch), projektovom (finalizácia spustenia štyroch národných projektov), participatívnom (v marci sa uskutočnilo niekoľko zasadnutí pracovných skupín, ktoré Dátová kancelária vedie) alebo aj samotnom „odbornom“ poli v oblastiach, ktorým sa venujeme. Prudký nárast našich aktivít nám rýchlo uštedril hneď dve lekcie – jednak potrebujeme aktivity nielen otvárať (aj keď máme množstvo skvelých nápadov), ale ich aj úspešne uzatvárať, t.j. „skórovať“, a na druhej strane, aj keď je nás už 15, nutne potrebujeme nových kolegov – priamo do Dátovej kancelárie, ale aj na realizáciu našich spomínaných národných projektov. A preto, ak máte záujem alebo poznáte niekoho aktívneho a motivovaného, kto „zaspáva so slovom dáta na perách“, určite sa nám ozvite. Presne takýchto kolegov hľadáme, vnútorne motivovaných, s vlastnými ambíciami a cieľmi v dátovej oblasti a hľadajú cestu, ako pomôcť Slovensku stať sa moderným, dátovým štátom…

A to, kam sa bude strategicky rozvíjať informatizácia verejnej správy, nám prezentuje národná koncepcia informatizácie národnej správy do roku 2030, ktorá je aktuálne v procese tvorby a pripomienkovania. návrh toho ideálneho, idealizovaného stavu za dátovú oblasť vám prinášame v tomto čísle newslettra. Ide o návrh, ktorý sa v aktuálnom čase rozpracúva do podrobnejších cieľov a opatrení na ich plnenie. v blízkom čase bude celý návrh koncepcie komunikovaný „navonok“ aj prostredníctvom pracovných skupín, aby sa tak zabezpečila čo najväčšia transparentnosť, participatívnosť a vo finále aj akceptovateľnosť novej koncepcie. Želáme pohodové čítanie.

Čítajte marcové číslo newslettru Dátovej kancelárie

Foto: Shutterstock

Elektronické schránky sú príležitosťou na zlepšenie dátovej kvality

Od 1. júna 2020 Dátová kancelária koordinuje procesy nevyhnutné na automatizované zriaďovanie a aktiváciu elektronických schránok pomerne nesúrodej skupiny právnických osôb. Zatiaľ sa zrealizovalo päť fáz, v ktorých sa automatizovane aktivovali elektronické schránky pre právnické osoby zo 17 zdrojových registrov.

V súlade so zákonom o e-Governmente sa od 1. júna 2020 povinne aktivovali  elektronické schránky (ďalej e-schránka) na doručovanie tých právnických osôb, ktoré nie sú zapísané v Obchodnom registri SR.

Aktivácia elektronickej schránky je proces, ktorý umožní jej využívanie na elektronické doručovanie od orgánov verejnej moci. V praxi to znamená, že prostredníctvom aktivovanej e-schránky budú právnickým osobám doručované elektronické rozhodnutia, ktoré majú rovnaký právny účinok, ako keby boli doručené v listinnej forme.

Od 1. júna 2020 Dátová kancelária koordinuje procesy nevyhnutné na automatizované zriaďovanie a aktiváciu e-schránok pomerne nesúrodej skupiny právnických osôb, ktoré sa zapisujú do rôznych zdrojových registrov a pod rôznymi právnymi formami (pozri Tab. č. 1). Správcami zdrojových registrov sú viaceré ministerstvá, pričom rozsah, forma a spôsob zápisu údajov sú definované rôznymi právnymi predpismi, čo bol jeden z dôvodov, prečo sa zapájanie jednotlivých zdrojových registrov rozdelilo do viacerých fáz.

Zatiaľ sa zrealizovalo päť fáz, v ktorých sa automatizovane aktivovali e-schránky pre právnické osoby zo 17 zdrojových registrov spravovaných siedmimi rôznymi ústrednými orgánmi štátnej moci.

Hlavnou témou skoro všetkých pracovných stretnutí bola dátová kvalita, pričom sme sa zameriavali na nevyhnutné požiadavky na naplnenie hlavného cieľa – aby aktivácia e-schránok prebehla bezproblémovo a aby mali zákonní zástupcovia správne vytvorený prístup do novozriadených schránok. Jednou z oblastí dátovej kvality je úplnosť záznamov v zdrojovom registri:

  • aby boli v zdrojovom registri zapísané všetky právnické osoby, ktoré majú byť
  • aby boli pri všetkých záznamoch v zdrojovom registri vyplnené všetky povinné údaje
    • z pohľadu legislatívy
    • z pohľadu automatizovanej aktivácie e-schránok

Druhou oblasťou dátovej kvality bola presnosť záznamov naprieč všetkými informačnými systémami, potrebnými pri automatizovanej aktivácii e-schránok. Údaje zo zdrojového registra sú naintegrované cez webové služby alebo generický register na Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO), odkiaľ ich integráciou získava Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES). Údaje vo všetkých troch informačných systémoch musia byť totožné.

Najprv prešli čistením, dopĺňaním a aktualizáciou údaje v zdrojových registroch, čo v mnohých prípadoch zahŕňalo aj kontaktovanie samotných právnických osôb. Predovšetkým však bolo potrebné zabezpečiť, aby mali štatutári vyplnený dostatočný rozsah údajov potrebný na vytvorenie zákonného zastupovania v NASES, resp. aby po vytvorení e-schránky pre organizáciu mal do nej štatutár umožnený prístup.

Údaje zo zdrojových registrov sa následne aktualizovali v RPO a porovnali sa všetky záznamy. O tom, aké záznamy a s akými hodnotami sa nachádzajú v RPO, rozhoduje v podstate správca zdrojového registra. Štatistický úrad SR je súčinný pri identifikácii chýb a ich odstránení pri zasielaní zmenových dávok. Ak preto vznikli nejaké rozdiely, pomerne rýchlo sa odstránili.

Po zaslaní iniciačnej dávky z RPO do NASES došlo k zriadeniu e-schránok, čo viedlo k ďalšiemu meraniu dátovej kvality. Záznamy o zriadených e-schránkach ovplyvňuje fakt, že si právnické osoby mohli požiadať o zriadenie a aktiváciu e-schránky už skôr, čo vnieslo na dátovú kvalitu ďalšie biznisové požiadavky, ktoré museli byť analyzované.

Z porovnania údajov vo všetkých dotknutých informačných systémov sme identifikovali viacero situácií, ktoré nespĺňali kritériá pre dátovú kvalitu:

  1. Neuvedené IČO v RPO

Našli sme celkovo 230 záznamov, pri ktorých nebolo uvedené IČO. Pre asi 10% subjektov správca zdrojového registra dohľadal IČO a zostávajúcim aktívny subjektom bolo pridelené IČO.

  1. Schránky v NASES sú evidované ako zrušené, alebo nie sú evidované vôbec, v RPO sú subjekty aktívne

Ojedinelé prípady, s ktorými sa pri vývoji systému nepočítalo, alebo došlo k technickej chybe. Napríklad, ak už bola v minulosti zriadená elektronická schránka na vlastnú žiadosť a neskôr bola na vlastnú žiadosť deaktivovaná, tak pri automatizovanej aktivácii proces neprebehol. Jednotlivé záznamy museli byť doriešené individuálne.

  1. Subjekt je bez zákonného zastupovania v NASES a zároveň bez plného zastupovania (e-schránka nie je prístupná)

Tieto prípady vznikli absenciou údajov o štatutárnych zástupcoch už v zdrojových registroch a najmä pri starších záznamoch, ktoré vznikli v období, kedy sa dané údaje nezapisovali. Pri zmene legislatívy boli subjekty vyzvané na doplnenie údajov, ale v mnohých prípadoch to zostalo bez odozvy. Najviac sa to týka Registra občianskych združení, kde až 34.tisíc subjektov (62%) nemá zákonné a ani plné zastupovanie v schránkach, ktoré im boli aktivované na doručovanie. Odhaduje sa však, že väčšina občianskych združení nie je aktívna, resp. nedochádza ku komunikácii so štátom.

  1. Subjekty, ktoré v RPO a zdrojovom registri nemajú platný záznam, ale v NASES majú aktivovanú schránku.

Situácia, v ktorej právnické osoby ukončili svoju činnosť, ale zostala im elektronická schránka zriadená na ich vlastnú žiadosť v minulosti. Identifikované schránky boli deaktivované.

To, že sa od 1. júna 2020 podarilo povinne aktivovať elektronické schránky pre takmer 70-tisíc tých právnických osôb, ktoré nie sú zapísané v Obchodnom registri SR, je možné najmä vďaka súčinnosti a ústretovej a vecnej spolupráci správcov zdrojových registrov, RPO a správcovi Ústredného portálu verejnej správy NASES. Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili pracovných skupín a riešili vzniknuté úlohy za veľmi dobrú spoluprácu.

Autor: Datalab, Foto: Pixabay

Tab. č. 1: Fázovanie aktivácie elektronických schránok

[embeddoc url=“ https://datalab.digital/wp-content/uploads/Registre.xlsx“ download=“all“ viewer=“microsoft“]

Geografické názvy dostanú základný číselník

Úrad geodézie, kartografie a katastra v spolupráci s Dátovou kanceláriou pripravil návrhy dvoch základných číselníkov, ktoré predkladáme do schvaľovacieho procesu pracovnej skupine pre dátové štandardy a štandardy názvoslovia elektronických služieb (PS1). Jedným z navrhovaných základných číselníkov je Kategória geografických názvov.

Tento číselník tvorí súčasť databázy geografických názvov. Táto databáza vznikla na základe štandardizácie geografického názvoslovia, ktorá sa uskutočňuje podľa schválenej koncepcie rozvoja štandardizácie geografického názvoslovia v Slovenskej republike na roky 2011 – 2015. Praktický význam tejto štandardizácie je záväznosť používania štandardizovaných geografických názvov pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií. Táto povinnosť ustanovuje zákon o geodézii a kartografii.

Databázu geografických názvov z územia Slovenskej republiky tvorí súbor názvov nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov podľa Katalógu tried objektov Základnej bázy údajov pre geografický informačný systém (KTO ZBGIS®), ktoré štandardizuje Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

Samotný číselník tvoria položky ako napr. vodné plochy ako jazerá, plesá, gejzíry, hate, priehrady, kanály, náhony ďalej prírodné úkazy, prírodné a kultúrne pamiatky.

Návrh nového základného číselníka Katastrálne územie sme pripravili v spolupráci s Úradom geodézie, kartografie a katastra a tiež so Štatistickým úradom a ministerstvom vnútra. Gestorom tohto číselníka bude však po dohode všetkých strán Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.

Katastrálne územie možno definovať ako územnú jednotku, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov. Katastrálne územie je evidované kódom územno-technickej jednotky a názvom katastrálneho územia. O štandardizácii názvu katastrálneho územia rozhoduje Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý aktualizuje dáta v súčinnosti s orgánmi štatistiky. V súčasnosti je evidovaných 3599 katastrálnych území.

V návrhu na vyhlásenie za základný číselník sme do návrhu doplnili prepojenie katastrálnych území na vyššie územné jednotky ako obec, okres a kraj. Tieto vyššie územné jednotky sú v návrhu uvádzané v tvare: názov vyššieho územného celku a jeho kódy. Kódy sa uvádzajú v tvare štatistických jednotiek NUTS a v tvare kódov územno-správnych jednotiek.

Vyhlásenie týchto nových základných číselníkov nám otvára ďalšiu oblasť štandardizácie týkajúcu sa priestorových údajov a číselník Katastrálne územie dopĺňa množinu už schválených základných číselníkov týkajúce sa územných jednotiek (lokálne a regionálne štatistické jednotky). Priestorové údaje vytvárajú a zdieľajú ich viaceré orgány verejnej správy, preto práve v tejto oblasti je dôležité dodržiavať princípy štandardizácie.

Autor: Datalab, Foto: Shutterstock

Čítajte februárové číslo newslettru Dátovej kancelárie

Februárové vydanie newsletteru prináša pohľad na dve naše kľúčové legislatívne aktivity – zákon o údajoch a novela zákona proti byrokracii. O tom, že ide o zaujímavé témy, svedčí aj váš záujem – k zákonu o údajoch sme dostali spolu 575 pripomienok, k novele zákona proti byrokracii viac ako 300. Marec bude teda v znamení intenzívneho hľadania riešení takým spôsobom, aby sme oba tieto zákony mohli posunúť do ďalšieho legislatívneho procesu a súčasne aby tieto zákony nestratili na svojej údernosti.

Naďalej intenzívne pripravujeme spustenie našich národných projektov, a preto pokračujeme v ich predstavovaní a vysvetľovaní vzájomných vzťahov medzi nimi. V tomto čísle popisujeme úplný základ, na ktorom stoja naše projekty a vlastne aj celá výmena dát vo verejnej správe – centrálna správa referenčných údajov.

Ako „prípadovú štúdiu“ sme si vybrali popis riešenia problematiky zvyšovania kvality údajov v registroch vybraných právnických osôb z dôvodu vytvárania elektronických schránok pre ne. Po uzavretí celého procesu pripravíme detailnejší popis všetkých realizovaných aktivít a procesov aj s vplyvmi a výsledkami, nakoľko môžu slúžiť ako poučenie a inšpirácia pre všetkých (pro)aktívnych zamestnancov verejnej správy.

Príjemné čítanie

Odkaz na newsletter

Autor: Datalab, Foto: Pixabay

Dátová kancelária v roku 2021 rozbieha viacero projektov efektívnejšej verejnej správy

Rok 2021 bude rok projektov, aj takto by sa dal nadchádzajúci rok pomenovať z pohľadu Dátovej kancelárie. Celý koncept strategickej priority manažmentu údajov je postavený na špecifických cieľoch, ktoré prinesú pozitívny vplyv na zlepšenie manažmentu údajov a ich vzájomnej výmeny vo verejnej správe. A to tak po stránke kvality, kvantity, ako aj na zabezpečenie základných princípov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy.

V dnešnej technicky vyspelej dobe už k životu človeka neodmysliteľne patria informačno-komunikačné technológie (IKT). Deti majú dnes často viac informácií ako ich rodičia. Od malička pracujú s technikou, a keďže majú vyvinutú schopnosť učiť sa, dokážu sa rýchlo dostať ku komunikačným a informačným technológiám, a preto jedným z hlavných cieľov dátovej kancelárie je najmä zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti služieb e-Governmentu pre občanov a podnikateľov ako aj modernizácia a racionalizácia verejnej správy. Pod tým si konkrétne môžeme predstaviť zefektívnenie procesov, aby si štátna a verejná správa vymieňala údaje, nevyžadovala od občana doklady a údaje, ktorými už disponuje, aby sa zefektívnila komunikácia vo verejnej správe medzi občanom a štátom, aby sa minimalizovala potreba chodenia občanov na úrady, aby sa umožnilo poskytovanie otvorených údajov zo strany štátnych a samosprávnych orgánov, na základe ktorých sa dajú navrhovať a rozvíjať ďalšie stratégie v oblasti jednotlivých aktivít, ktoré optimalizujú štatistickú efektívnosť a kvalitu údajov vo verejnej správe.

V neposlednom rade to vedie k zefektívneniu vynakladania verejných zdrojov. Pozorný čitateľ našich článkov postrehol, že v posledných vetách sú skryté hlavné témy, ktorými sa Dátová kancelária zaoberá, tie už bližšie predstavovať azda ani nie je potrebné.

Na vyššie uvedenom obrázku sú zobrazené väzby medzi hlavnými témami a národnými projektmi v gescii Dátovej kancelárie, ktoré sú kľúčové z pohľadu efektívnejšieho a lepšieho fungovania verejnej správy. Projekty sú financované z operačného programu Efektívna verejná správa alebo operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Konkrétne hovoríme o týchto národných projektoch, ktorých prínosmi sú:

Národný projekt dátová Integrácia (ďalej len DI) posilňuje a rozširuje informačný systém centrálnej správy referenčných údajov (ďalej len IS CSRÚ). V súčasnosti je na túto platformu integrovaných viac ako 30 subjektov a zdieľa sa tiež viac ako 30 objektov evidencie. Projekt DI signifikantne rozširuje ako počet zapojených subjektov tak aj sprístupnených objektov evidencie – realizáciou vyše 800 nových integračných väzieb.

Dátová integrácia preto nadväzuje na použitú technológiu z dôvodu interoperability a nepotrebnosti vyvíjania nových transformácií. Jednou z kľúčových úloh v projekte DI je aktívne zavedenie referencovateľných identifikátorov (URI) a Centrálneho modelu údajov verejnej správy. Realizáciou národného projektu DI sa výrazne posilní princíp „jedenkrát a dosť“ formou sprístupnenia veľkého množstva údajov verejnej správy.

Národný projekt centrálna integračná platforma (ďalej len CIP) rozvíja IS CSRÚ o nové funkcionality, ktorý je od svojho vzniku postavený na Open sourcovom riešení na platforme Talend. Táto platforma, je ďalej na potreby MIRRI SR upravovaná a vyvíjaná. Projekt CIP nadväzuje na použitú technológiu z dôvodu interoperability a nepotrebnosti vyvíjania nových transformácií. Modernizáciou a rozšírením funkcionality IS CSRÚ sa posilní prínos pre princíp „jedenkrát a dosť“ a výrazne tak napomôže zníženiu byrokracie.

Národný projekt manažment osobných údajov (ďalej len MOU) zhmotňuje po praktickej časti službu „moje dáta“, v podobe nového modulu IS CSRÚ. Jednou z kľúčových priorít MIRRI je zabezpečiť modernú a efektívnu komunikáciu občana a podnikateľa so štátom. Projekt MOU zabezpečí dostupnosť potrebných relevantných údajov o fyzickej alebo právnickej osobe. Zvýši sa tým súčasne aj dátová kvalita v informačných systémoch štátu a napomôže sa aplikácii princípu „1* a dosť“. To následne vedie ku zníženiu byrokracie. Realizáciou MOU budú dostupné funkcionality ako prístup k údajom, dokladom a vybraným životným situáciám (napríklad cez mobilné zariadenie).

Hlavným cieľom národného projektu otvorené údaje 2.0 (ďalej len OÚ) je rozvoj a dobudovanie centrálnych technických komponentov a prostriedkov na trvalé sprístupňovanie otvorených údajov verejnej správy SR. Doposiaľ bolo publikovanie OpenData zo strany ich poskytovateľov na centrálny portál málo automatizované a pomerne manuálne náročné. Pod OpenData sa bude rozumieť aj publikovanie a správu OpenSource vytvoreného štátom, prakticky pôjde o vytvorenie štátneho Git Hub-u. Z technologickej architektúry IS CSRÚ (prípadne CIP) sa predpokladá využitie niektorých funkcionalít, tak, aby platforma pre OÚ vedela zužitkovať už existujúce funkčné časti systému pre publikáciu otvorených údajov, čím sa zvýši interoperabilita otvorených údajov na Európskej úrovni použitím štandardizovaného formátu metaúdajov.

Posledným, ale nemenej podstatným je národným projektom konsolidovaná analytická vrstva (ďalej len KAV), ktorý podobne ako projekty MOU a OÚ bude tvoriť nový modul IS CSRÚ. Dôvodom realizácie tohto projektu je zabezpečiť základnú infraštruktúru pre analytické jednotky a ďalšie inštitúcie vo verejnej správe. Súčasne vybuduje inštitúciám najmodernejšie analytické nástroje formou SaaS služieb. Prínosom projektu bude dostupnosť veľkej masy údajov pre potreby vybraných inštitúcii verejnej správy (ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy a vybrané orgány verejnej správy), vďaka ktorým budú môcť analytické jednotky postaviť svoje analýzy. To pomôže implementovanie konceptu „Data-driven state“ (teda štátu, ktorý funguje na základe využívania dát).

Dobrá správa pre nás občanov, pracujúcich vo verejnej správe alebo v súkromnom sektore je, že momentálne sú všetky projekty na konci iniciačnej fázy a predpokladaný začiatok realizácie hlavných aktivít každého projektu je koncom prvého kvartálu 2021.

Autor: Datalab, Juraj Paulen, Foto: Shutterstock