Stane sa Slovensko lídrom v digitálnej transformácii?

Čo prinesie nový zákon o údajoch?
21. storočie nám prináša nové technológie a inovácie, ktoré dynamicky menia Európu ale aj Svet, dotknú sa takmer každej oblasti života a preto je potrebné udržať tempo najvyspelejších krajín v oblasti digitalizácie podobne ako je tomu vo Francúzsku a Veľkej Británii.

Digitálna transformácia je pre Slovensko kľúčovým pojmom, nielen kvôli tomu, že sme jedna z najotvorenejších svetových ekonomík, ale investíciami do digitálnej transformácie vieme zlepšiť svoju konkurencieschopnosť a komparatívne výhody zúročiť v nabehnutí na trajektóriu digitálneho lídra strednej Európy. Pri snahe dosiahnuť tento cieľ nebude postačovať schválenie Stratégie digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030, je potrebné implementovať aj samostatné sektorové stratégie, napríklad pre oblasť umelej inteligencie a investovať do aplikovaného výskumu a vývoja.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa v týchto dňoch ocitol nový zákon o údajoch, ktorý vznikol na pôde Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, v spolupráci s niektorými ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy, analytickými jednotkami, dátovými kurátormi, odbornou verejnosťou a pracovnými skupinami, a to participatívnym spôsobom. Vytvorenie tohto zákona je pozitívnym príkladom ako pomôcť digitálnej transformácii Slovenska na modernú digitálnu krajinu. Predmetná právna norma, okrem nových pojmov a inštitútov, upravuje aj veľmi zaujímavý pohľad na štát, ktorý vytvára verejné politiky na základe odborných analýz, podkladov, predikcií, a to prostredníctvom aktuálnych, presných a dostupných údajov.

Zákon upravuje práva fyzických a právnických osôb v oblasti údajov, povinnosti orgánov verejnej moci pri ich spracúvaní, úlohy a postavenie analytických jednotiek  a vytvára aj nový inštitút vestníka údajov. Je dôležité poznamenať, že zákon sa nevzťahuje na údaje o zdravotnom stave osoby, o utajovaných skutočnostiach a o údajoch nachádzajúcich sa v registri trestov. Novým prvkom zákona je aj definovanie verejného záujmu v dvoch rovinách, a to v rovine zvyšovanie kvality údajov a v rovine zabezpečovania prístupu k údajom za účelom tvorby verejných politík.

Zdanlivo banálne ustanovenie, opak je však pravdou, riešenie je to unikátne pretože súčasná prax je taká, že existuje prezumpcia podľa ktorej „údaje sa považujú za správne a úplné, kým sa nepreukáže opak“. Vyššie uvedená prezumpcia sa využíva aj keď údaje nie sú aktuálne, správne a presné, nová legislatíva tu jasne vymedzuje, že zvyšovanie kvality je vo verejnom záujme, a na túto skutočnosť nadväzujú aj ustanovenia týkajúce sa povinností orgánov verejnej moci v tejto oblasti. Verejným záujmom sa podľa tohto zákona rozumie aj vytvorenie takých podmienok na prístup k údajom, aby boli verejné politiky na Slovensku tvorené s využitím všetkých potrebných údajov bez prekážok a obmedzení. Analytické jednotky v tomto prípade napomáhajú tvorbám verejných politík, a disponujú neporovnateľne silnejšou zákonnou oporou pri presadzovaní svojich oprávnených požiadaviek na sprístupnenie údajov z iných informačných systémov vo verejnej správe.

Ďalším novátorským riešením je zmena doterajšej legislatívnej absencie úpravy dátového kurátora či kurátorky v oblasti údajov. Novým zákonom sa výrazne posilní právomoc dátových kurátorov, a to napr. na prístup k všetkým údajom na orgáne verejnej moci, na ktorom je zriadený, tak isto organizovaním, spravovaním a spracúvaním údajov. Dátový kurátor či kurátorka môže vydávať odporúčania týkajúce sa prístupu k údajom a ich ďalšej distribúcii a  usmerňovať aktivity na vytváranie metaúdajov či  vydávať opatrenia v oblasti riadenia kvality údajov. Dátový kurátor či kurátorka môže aj metodicky usmerňovať monitoring kvality údajov a riadenie kvality údajov, vyjadriť sa ku všetkým projektom a aktivitám, ktoré majú dopad na kvalitu údajov a takisto vykonávať dozor nad dodržiavaním povinností a právnych noriem, ktoré súvisia s kvalitou údajov. Výrazne posilnenie právomocí dátovej kurátorky či kurátora vnímame veľmi pozitívne nakoľko sa tým napĺňa cieľ digitálnej transformácie štátu.

Zákon o údajoch zavádza službu „moje údaje“, rozumie sa nimi množina údajov, vrátane osobných údajov, viažucich sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania orgánom verejnej moci, alebo právnickou osobou, na ktorú bol prenesený výkon verejnej moci v rámci nimi spravovaného registra. Zjednodušene povedané, služba Moje údaje by mala sprístupniť údaje z informačných systémov verejnej správy dotknutej osobe elektronickým spôsobom, aby si mohla údaje s ňou súvisiace uložiť do svojho osobného úložiska. Služba moje údaje bude obsahovať aj funkcionalitu zdieľania údajov z osobného úložiska pre tretie strany, vrátane digitálneho súhlasu. Zaujímavosťou je aj tzv. logovanie prístupov, fyzická alebo právnická osoba o ktorej sa vedú údaje bude mať možnosť byť informovaná aké moje údaje o nej evidujú a aký je ich obsah. Tak isto budú mať tieto osoby právo byť notifikované v prípade zmien a opráv  v týchto údajoch, a to bezodkladne. Neabsentuje ani právo získať prehľad o tom, ktorý orgán verejnej moci, kedy za akým účelom a na základe akého dôvodu pristupoval k mojim údajom. Zákon stanovuje aj povinnosť orgánov verejnej moci sprístupniť údaje požadované analytickými jednotkami vo verejnom záujme prostredníctvom modulu na sprístupňovanie údajov. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky ako gestor zákona o údajoch, je hlavným orgánom štátnej správy v oblasti údajov, a vytvára nariadenia a metodické usmernenia ako vykonávacie predpisy k zákonu. Ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné aktívne spolupracovať v komunikácii s UPVII v oblastiach definovaným zákonom, a s analytickými jednotkami v oblasti využívania údajov.

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako jediné slovenské mesto bude mať pilotne zriadenú analytickú jednotku v zmysle tohto zákona, čo bude umožňovať využívanie anonymizovaných údajov štátu. V praxi to znamená možnosť tvorby analýz, projekcií či odporúčaní na základe dát, ktoré dnes samosprávy k dispozícii nemajú. V procese digitálnej transformácie sa tak Bratislava zaradí medzi lídrov a to nie len v národnom, ale aj medzinárodnom merítku.

Zákon o údajoch a jeho pôsobnosť hodnotíme z pohľadu občana veľmi pozitívne.  Do procesu nakladania s údajmi vnáša poriadok a jasne stanovené medze. Osobitne posilnenie právomocí dátového kurátora a zavedenie služby „moje údaje“ sú krokom k transparentnému manažmentu údajov v rámci orgánov verejnej moci.

Zdroj: Tibor Jedinák/ DenníkN

Informácia z podujatia Samospráva pre ľudí

Dňa 8. – 9. 8. 2019 zorganizoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti  v spolupráci s občianskym združením Utopia a mestom Hlohovec, v objekte Novej Cvernovky na Račianskej 78 v Bratislave dvojdňové podujatie, kde ponúkli mix workshopov, seminárov, prezentácií a diskusií pod názvom SAMOSPRÁVA PRE ĽUDÍ II. (Samospráva pre ľudí/ Ľudia pre samosprávu).

Podujatie bolo realizované v rámci národného projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, ako záverečné podujatie k pilotnému projektu č. 8/ Transparentnosť výkonu samosprávy a otvorené dáta, ktorého sme sa zúčastnili aj my, zamestnanci Dátovej kancelárie ÚPVII.

Čo sa týka časti Open data, podujatia sa zúčastnili predovšetkým zamestnanci samospráv. Štvrtkové dopoludnie bolo venované otázkam ako: Viete čo sú open data? Prečo je zverejňovanie otvorených údajov predpokladom transparentného fungovania samosprávy? (prezentoval Peter Hanečák z komunity OpenData.)

Na poobedňajšom workshope sme diskutovali o využití otvorených údajov v samospráve. Pani Marianna Hurná ponúkla praktické skúsenosti s otvorenými údajmi mesta Prešov. Diskutovali sme o tom, kde začať, ak pracujeme na samospráve, že je dôležité klásť dôraz nielen na to, čo je zverejnené, ale aj na to, ako je to zverejnené. Zástupca spoločnosti Slovensko.Digital sprostredkoval informácie o otvorených pracovných skupinách u nás na ÚPVII, o našej vzájomnej  spolupráci, o tom, že je možné sa ich zúčastniť a dať kedykoľvek podnet k diskusii/pripomienky/navrhnúť riešenie.

Piatkové dopoludnie bolo venované prostredníctvom prednášky  Petra Hanečáka (komunita OpenData) publikačnému minimu – prečo je publikačné minimum potrebné vytvoriť, ako sa publikačné minimum stalo odporúčanou úlohou Iniciatívy pre otvorené vládnutie (OGP).

Počas poobedňajšieho workshopu k tejto téme sme sa oboznámili a diskutovali o aktuálnom stave zverejňovania dát v samospráve, o problémoch a možnostiach zverejňovania dát vo verejnej správe všeobecne. Pán Hanečák nás oboznámil o zámere vytvorenia a zverejnenia návrhu vzorového publikačného minima pre orgány územnej samosprávy (vrátane štruktúry datasetu), inšpiráciou je napr. publikačné minimum v Českej republike (opendata.gov.cz)

Veríme, že aj vďaka možnosti stretnúť sa s Vami, prostredníctvom otvoreného dialógu a vypočutia si konkrétnych problémov každodennej praxe, čo sa týka zverejňovania a zhromažďovania otvorených dát, budeme vedieť cielenejšie reagovať na existujúce problémy, pracovať efektívnejšie a viac flexibilne voči potrebám občanom, verejnosti či samosprávy. Koordinácia a metodické riadenie dátových kurátorov, vlastníkov dát a dátových analytikov jednotlivých orgánov verejnej správy ako aj dátová politika štátu, ktorú tvoríme, bude viac prepojená s každodennou praxou.

Medzi naše priority patrí motivovanie verejnej správy k zverejňovaniu otvorených dát a krok po kroku odhaľovať a odstraňovať bariéry, ktoré tomu bránia. V spolupráci s ÚSVSRPROS a expertami sa v rámci pracovných skupín budeme spolupodieľať na vypracovaní publikačného minima pre štátnu správu. Nakoľko vzorové publikačné minimum pre orgány územnej samosprávy zatiaľ nebolo vytvorené a zverejnené a vďaka tomu neexistuje zjednocovací prvok pre zverejňovanie otvorených dát orgánov územnej samosprávy, plánujeme spoluvytvoriť a zverejniť aj odporúčané vzorové publikačné minimum pre samosprávy. Vnímame, že je potrebné (a aj aktívne pripravujeme) prostredníctvom konferencií a webinárov zvýšiť povedomie o otvorených dátach, dátovej politike a legislatíve, o podmienkach používania dát (licenciách) a o aplikáciách, postavených na otvorených dátach.

Úrad vicepremiéra zverejnil dopytové výzvy pre údaje, e-government aj cloud

Dopytovo orientované výzvy prinášajú do informatizácie verejnej správy malé, no veľmi rýchlo dostupné riešenia. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) zverejnil tri dopytové výzvy, ktoré sa týkajú zdieľania údajov medzi úradmi, zlepšovania e-governmentu, ako aj migrácie informačných systémov do vládneho cloudu. O financie v dopytových výzvach môžu žiadať všetky subjekty verejnej správy.