Referenčné údaje

Referenčné údaje štátu umožňujú ich lepšiu aktualizáciu a ich vymieňanie medzi úradmi.

Moje dáta

Moje dáta sú dáta, ktoré štát o mne eviduje.

Otvorené údaje

Väčšinou štatistické dáta štátu, ktoré môžu poslúžiť najmä pre lepšie rozhodovanie sa všetkých inštitúcií.

Analytické údaje

Chceme zvýšiť dostupnosť dát pre analytické spracovanie a zlepšiť tak rozhodovanie vo verejnej správe.

Dátová kvalita

Za správu údajov a ich kvalitu zodpovedá príslušná inštitúcia verejnej správy.

Dátová legislatíva

Dôležité sú aj pravidlá v podobe zákonov a vyhlášok, tak aby bolo o dáta občanov naozaj dobre postarané.

Novinky

 

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom, soc. poistení a daniach už len online

Štatutári občianskych združení, neziskových organizácií i nadácií už tento rok nemuseli pri registrácii na možnosť poberať 2% dane z príjmu, predkladať papierové potvrdenia o nedoplatkoch na zdravotnom a sociálnom poistení. Možnosť nepredkladať notárom potvrdenie o nedoplatku na zdravotnom poistení využilo počas prvých dvoch týždňov 1 077 štatutárov, na sociálnom poistení 1 863 štatutárov. V prípade nedoplatku na daniach išlo o 435 fyzických či právnických osôb.

S účinnosťou od 1. decembra bolo v rámci novely zákona proti byrokracii zrušené predkladanie ďalších troch potvrdení, a to potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení, potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení a potvrdenie o nedoplatkoch voči daňovému a colnému úradu.

„Nové služby štátneho portálu OverSi z dielne nášho úradu boli počas prvých dvoch decembrových týždňov zaujímavé najmä pre štatutárov neziskových organizácií, nadácií a občianskych združení za účelom registrácie na asignáciu 2% dane z príjmu. Aj keď teraz túto možnosť využila viac ako tisícka štatutárov, predpokladáme, že v budúcom roku to už budú všetci“, zhodnotil vicepremiér Richard Raši.

ÚPVII komunikoval pri zavádzaní nových služieb aj s Notárkou komorou Slovenskej republiky. Notári získali včas informáciu o tom, že  pri registrácii subjektov na asignáciu 2% z dane  z príjmu si údaje o nedoplatkoch na zdravotnom a sociálnom poistení získajú priamo z OverSi.

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu krok po kroku buduje bezpapierové úrady. Dokladuje to aj rastúci počet potvrdení, ktoré už občania ani podnikatelia nemusia predkladať. Od septembra 2018 do polovice decembra 2019 si úrady prostredníctvom portálov OverSi a DCOM stiahli viac ako 600-tisíc potvrdení a občanom a podnikateľom tak ostalo v peňaženkách takmer 9,3 milióna eur. Ďalšie tisíce potvrdení si získali úrady priamou integráciou systémov.

Kým v roku 2018 si úrady stiahli 85-tisíc potvrdení, za rok 2019 ich bolo viac ako 517-tisíc. V roku 2018 občania a podnikatelia ušetrili na poplatkoch aj čase 948-tisíc eur, v tomto roku je ich úspora niekoľkonásobne vyššia, predstavuje sumu 8,3 milióna eur.

Od 1. decembra 2019 je rovnako zrušená povinnosť predkladať papierové potvrdenia o návšteve školy za účelom daňového bonusu. V tomto prípade si potrebné dáta na uplatnenie nároku získa Finančná správa SR priamou integráciou systémov.

ÚPVII už zrušil spolu 13 potvrdení a to v rámci prvej a druhej vlny boja proti byrokracii. V stredu vláda schválila už druhú novelu Zákona proti byrokracii, ktorá počíta so zrušením ďalších ôsmich potvrdení/ výpisov a predpokladanou úsporou vyše 18 miliónov eur ročne.

Portál OverSi je vysoko hodnotený zo strany odbornej i laickej verejnosti.  Ako najlepší projekt digitalizácie získal cenu ITAPA 2018.

V prípade potreby je občanom ako aj orgánom verejnej moci k dispozícii aj všeobecný mail stopbyrokracii@vicepremier.gov.sk a web stránka www.stopbyrokracii.sk.

Zdroj: vicepremier.gov.sk

Vláda dala zelenú tretej vlne opatrení proti byrokracii

Vláda SR na svojom poslednom zasadnutí v roku 2019 schválila tretiu vlnu opatrení proti byrokracii, ktorej realizáciu má zabezpečiť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s kľúčovými partnermi spomedzi ústredných orgánov verejnej moci.

Členovia vlády SR jednohlasne a bez pripomienok schválili na zasadnutí 18. decembra 2019 balík nových opatrení proti byrokracii, ktorý odstraňuje osem skupín listinných potvrdení a výpisov, ktoré dnes občania a podnikatelia povinne predkladajú orgánom verejnej moci v rámci úradných konaní. Zo súvisiaceho uznesenia vlády vyplynula úloha pre podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu uviesť a odôvodniť návrh zákona v Národnej rade SR s tým, že sa predpokladá, že zákon bude už schvaľovať nový parlament po voľbách vo februári 2020.

S účinnosťou od 1. novembra 2020 by mali byť občania a podnikatelia odbremenení pri kontakte so štátnymi a verejnými inštitúciami od povinností prikladať prílohy vo forme nasledovných listinných dokumentov:

  1. Kópia rodného listu,
  2. Kópia sobášneho listu,
  3. Kópia úmrtného listu,
  4. Potvrdenia o pobyte,
  5. Kópie dokladov o pridelení IČO,
  6. Potvrdenia, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz,
  7. Potvrdenia o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,
  8. Výpisy z centrálneho registra hospodárskych zvierat, tzv. registra fariem.

Vzhľadom na rozsiahlosť opatrení, ktoré sa dotknú viac ako päťdesiatich súvisiacich zákonov a vykonávacích predpisov, začne ÚPVII pod gesciou Dátovej kancelárie prvé vecno-technické stretnutia s poskytovateľmi a inými zúčastnenými stranami s cieľom nastavenia implementačného a komunikačného plánu, definovania základných východísk pre vytvorenie nových služieb v rámci riešení OverSi a IS CSRÚ, cez ktoré sa budú sprístupňovať údaje od poskytovateľov ku konzumentom elektronických výpisov a potvrdení.

Súbežne s rozbehom prác na tretej vlne budú pokračovať intenzívne práce na implementácii druhej fázy dokončenia druhej vlny opatrení proti byrokracii, ktoré súvisia s odstránením potvrdení k nemocenským a dôchodkovým dávkam.

Je možné predpokladať, že rok 2020 bude z hľadiska náročnosti a rozsahu prác v oblasti boja proti byrokracii ešte náročnejší ako už uplynulý rok 2019, kde sa podarilo v tejto oblasti dosiahnuť výrazné výsledky. Už začiatkom roka 2019 sa totiž podarilo zrušiť povinnosť predkladať výpisy z registra trestov a následne koncom roka (k 1. septembru a 1. decembru) sa rozšíril zoznam zrušených výpisov a potvrdení o Potvrdenie o návšteve školyVýpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií a Potvrdenia o nedoplatkoch voči daňovému a colnému úradu a nedoplatkoch na zdravotnom a sociálnom poistení.

Realizáciou naplánovaných opatrení v roku 2020 dôjde k výraznému a citeľnému zjednodušeniu života občanov a podnikateľov pri riešení viacerých životných situácií, ktorými sa napr. umožní kompletné odstránenie povinných listinných príloh v rámci procesu verejného obstarávania a tiež zrušenie rôznych ohlasovaní viažucich sa k zmene osobných údajov, ako sú zmena priezviska a bydliska, napr. pri narodení dieťaťa, žiadostiach o rôzne sociálne dávky, dotácie a iné platby zo štátneho rozpočtu.

Autor: Andrej Hajdúch, Jozef Antoš

Stane sa Slovensko lídrom v digitálnej transformácii?

Čo prinesie nový zákon o údajoch?
21. storočie nám prináša nové technológie a inovácie, ktoré dynamicky menia Európu ale aj Svet, dotknú sa takmer každej oblasti života a preto je potrebné udržať tempo najvyspelejších krajín v oblasti digitalizácie podobne ako je tomu vo Francúzsku a Veľkej Británii.

Digitálna transformácia je pre Slovensko kľúčovým pojmom, nielen kvôli tomu, že sme jedna z najotvorenejších svetových ekonomík, ale investíciami do digitálnej transformácie vieme zlepšiť svoju konkurencieschopnosť a komparatívne výhody zúročiť v nabehnutí na trajektóriu digitálneho lídra strednej Európy. Pri snahe dosiahnuť tento cieľ nebude postačovať schválenie Stratégie digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030, je potrebné implementovať aj samostatné sektorové stratégie, napríklad pre oblasť umelej inteligencie a investovať do aplikovaného výskumu a vývoja.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa v týchto dňoch ocitol nový zákon o údajoch, ktorý vznikol na pôde Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, v spolupráci s niektorými ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy, analytickými jednotkami, dátovými kurátormi, odbornou verejnosťou a pracovnými skupinami, a to participatívnym spôsobom. Vytvorenie tohto zákona je pozitívnym príkladom ako pomôcť digitálnej transformácii Slovenska na modernú digitálnu krajinu. Predmetná právna norma, okrem nových pojmov a inštitútov, upravuje aj veľmi zaujímavý pohľad na štát, ktorý vytvára verejné politiky na základe odborných analýz, podkladov, predikcií, a to prostredníctvom aktuálnych, presných a dostupných údajov.

Zákon upravuje práva fyzických a právnických osôb v oblasti údajov, povinnosti orgánov verejnej moci pri ich spracúvaní, úlohy a postavenie analytických jednotiek  a vytvára aj nový inštitút vestníka údajov. Je dôležité poznamenať, že zákon sa nevzťahuje na údaje o zdravotnom stave osoby, o utajovaných skutočnostiach a o údajoch nachádzajúcich sa v registri trestov. Novým prvkom zákona je aj definovanie verejného záujmu v dvoch rovinách, a to v rovine zvyšovanie kvality údajov a v rovine zabezpečovania prístupu k údajom za účelom tvorby verejných politík.

Zdanlivo banálne ustanovenie, opak je však pravdou, riešenie je to unikátne pretože súčasná prax je taká, že existuje prezumpcia podľa ktorej „údaje sa považujú za správne a úplné, kým sa nepreukáže opak“. Vyššie uvedená prezumpcia sa využíva aj keď údaje nie sú aktuálne, správne a presné, nová legislatíva tu jasne vymedzuje, že zvyšovanie kvality je vo verejnom záujme, a na túto skutočnosť nadväzujú aj ustanovenia týkajúce sa povinností orgánov verejnej moci v tejto oblasti. Verejným záujmom sa podľa tohto zákona rozumie aj vytvorenie takých podmienok na prístup k údajom, aby boli verejné politiky na Slovensku tvorené s využitím všetkých potrebných údajov bez prekážok a obmedzení. Analytické jednotky v tomto prípade napomáhajú tvorbám verejných politík, a disponujú neporovnateľne silnejšou zákonnou oporou pri presadzovaní svojich oprávnených požiadaviek na sprístupnenie údajov z iných informačných systémov vo verejnej správe.

Ďalším novátorským riešením je zmena doterajšej legislatívnej absencie úpravy dátového kurátora či kurátorky v oblasti údajov. Novým zákonom sa výrazne posilní právomoc dátových kurátorov, a to napr. na prístup k všetkým údajom na orgáne verejnej moci, na ktorom je zriadený, tak isto organizovaním, spravovaním a spracúvaním údajov. Dátový kurátor či kurátorka môže vydávať odporúčania týkajúce sa prístupu k údajom a ich ďalšej distribúcii a  usmerňovať aktivity na vytváranie metaúdajov či  vydávať opatrenia v oblasti riadenia kvality údajov. Dátový kurátor či kurátorka môže aj metodicky usmerňovať monitoring kvality údajov a riadenie kvality údajov, vyjadriť sa ku všetkým projektom a aktivitám, ktoré majú dopad na kvalitu údajov a takisto vykonávať dozor nad dodržiavaním povinností a právnych noriem, ktoré súvisia s kvalitou údajov. Výrazne posilnenie právomocí dátovej kurátorky či kurátora vnímame veľmi pozitívne nakoľko sa tým napĺňa cieľ digitálnej transformácie štátu.

Zákon o údajoch zavádza službu „moje údaje“, rozumie sa nimi množina údajov, vrátane osobných údajov, viažucich sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania orgánom verejnej moci, alebo právnickou osobou, na ktorú bol prenesený výkon verejnej moci v rámci nimi spravovaného registra. Zjednodušene povedané, služba Moje údaje by mala sprístupniť údaje z informačných systémov verejnej správy dotknutej osobe elektronickým spôsobom, aby si mohla údaje s ňou súvisiace uložiť do svojho osobného úložiska. Služba moje údaje bude obsahovať aj funkcionalitu zdieľania údajov z osobného úložiska pre tretie strany, vrátane digitálneho súhlasu. Zaujímavosťou je aj tzv. logovanie prístupov, fyzická alebo právnická osoba o ktorej sa vedú údaje bude mať možnosť byť informovaná aké moje údaje o nej evidujú a aký je ich obsah. Tak isto budú mať tieto osoby právo byť notifikované v prípade zmien a opráv  v týchto údajoch, a to bezodkladne. Neabsentuje ani právo získať prehľad o tom, ktorý orgán verejnej moci, kedy za akým účelom a na základe akého dôvodu pristupoval k mojim údajom. Zákon stanovuje aj povinnosť orgánov verejnej moci sprístupniť údaje požadované analytickými jednotkami vo verejnom záujme prostredníctvom modulu na sprístupňovanie údajov. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky ako gestor zákona o údajoch, je hlavným orgánom štátnej správy v oblasti údajov, a vytvára nariadenia a metodické usmernenia ako vykonávacie predpisy k zákonu. Ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné aktívne spolupracovať v komunikácii s UPVII v oblastiach definovaným zákonom, a s analytickými jednotkami v oblasti využívania údajov.

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako jediné slovenské mesto bude mať pilotne zriadenú analytickú jednotku v zmysle tohto zákona, čo bude umožňovať využívanie anonymizovaných údajov štátu. V praxi to znamená možnosť tvorby analýz, projekcií či odporúčaní na základe dát, ktoré dnes samosprávy k dispozícii nemajú. V procese digitálnej transformácie sa tak Bratislava zaradí medzi lídrov a to nie len v národnom, ale aj medzinárodnom merítku.

Zákon o údajoch a jeho pôsobnosť hodnotíme z pohľadu občana veľmi pozitívne.  Do procesu nakladania s údajmi vnáša poriadok a jasne stanovené medze. Osobitne posilnenie právomocí dátového kurátora a zavedenie služby „moje údaje“ sú krokom k transparentnému manažmentu údajov v rámci orgánov verejnej moci.

Zdroj: Tibor Jedinák/ DenníkN

Informácia z podujatia Samospráva pre ľudí

Dňa 8. – 9. 8. 2019 zorganizoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti  v spolupráci s občianskym združením Utopia a mestom Hlohovec, v objekte Novej Cvernovky na Račianskej 78 v Bratislave dvojdňové podujatie, kde ponúkli mix workshopov, seminárov, prezentácií a diskusií pod názvom SAMOSPRÁVA PRE ĽUDÍ II. (Samospráva pre ľudí/ Ľudia pre samosprávu).

Podujatie bolo realizované v rámci národného projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, ako záverečné podujatie k pilotnému projektu č. 8/ Transparentnosť výkonu samosprávy a otvorené dáta, ktorého sme sa zúčastnili aj my, zamestnanci Dátovej kancelárie ÚPVII.

Čo sa týka časti Open data, podujatia sa zúčastnili predovšetkým zamestnanci samospráv. Štvrtkové dopoludnie bolo venované otázkam ako: Viete čo sú open data? Prečo je zverejňovanie otvorených údajov predpokladom transparentného fungovania samosprávy? (prezentoval Peter Hanečák z komunity OpenData.)

Na poobedňajšom workshope sme diskutovali o využití otvorených údajov v samospráve. Pani Marianna Hurná ponúkla praktické skúsenosti s otvorenými údajmi mesta Prešov. Diskutovali sme o tom, kde začať, ak pracujeme na samospráve, že je dôležité klásť dôraz nielen na to, čo je zverejnené, ale aj na to, ako je to zverejnené. Zástupca spoločnosti Slovensko.Digital sprostredkoval informácie o otvorených pracovných skupinách u nás na ÚPVII, o našej vzájomnej  spolupráci, o tom, že je možné sa ich zúčastniť a dať kedykoľvek podnet k diskusii/pripomienky/navrhnúť riešenie.

Piatkové dopoludnie bolo venované prostredníctvom prednášky  Petra Hanečáka (komunita OpenData) publikačnému minimu – prečo je publikačné minimum potrebné vytvoriť, ako sa publikačné minimum stalo odporúčanou úlohou Iniciatívy pre otvorené vládnutie (OGP).

Počas poobedňajšieho workshopu k tejto téme sme sa oboznámili a diskutovali o aktuálnom stave zverejňovania dát v samospráve, o problémoch a možnostiach zverejňovania dát vo verejnej správe všeobecne. Pán Hanečák nás oboznámil o zámere vytvorenia a zverejnenia návrhu vzorového publikačného minima pre orgány územnej samosprávy (vrátane štruktúry datasetu), inšpiráciou je napr. publikačné minimum v Českej republike (opendata.gov.cz)

Veríme, že aj vďaka možnosti stretnúť sa s Vami, prostredníctvom otvoreného dialógu a vypočutia si konkrétnych problémov každodennej praxe, čo sa týka zverejňovania a zhromažďovania otvorených dát, budeme vedieť cielenejšie reagovať na existujúce problémy, pracovať efektívnejšie a viac flexibilne voči potrebám občanom, verejnosti či samosprávy. Koordinácia a metodické riadenie dátových kurátorov, vlastníkov dát a dátových analytikov jednotlivých orgánov verejnej správy ako aj dátová politika štátu, ktorú tvoríme, bude viac prepojená s každodennou praxou.

Medzi naše priority patrí motivovanie verejnej správy k zverejňovaniu otvorených dát a krok po kroku odhaľovať a odstraňovať bariéry, ktoré tomu bránia. V spolupráci s ÚSVSRPROS a expertami sa v rámci pracovných skupín budeme spolupodieľať na vypracovaní publikačného minima pre štátnu správu. Nakoľko vzorové publikačné minimum pre orgány územnej samosprávy zatiaľ nebolo vytvorené a zverejnené a vďaka tomu neexistuje zjednocovací prvok pre zverejňovanie otvorených dát orgánov územnej samosprávy, plánujeme spoluvytvoriť a zverejniť aj odporúčané vzorové publikačné minimum pre samosprávy. Vnímame, že je potrebné (a aj aktívne pripravujeme) prostredníctvom konferencií a webinárov zvýšiť povedomie o otvorených dátach, dátovej politike a legislatíve, o podmienkach používania dát (licenciách) a o aplikáciách, postavených na otvorených dátach.

Strategické dokumenty

Prihláste sa k odberu newslettra a o všetkých novinkách budete informovaní ako prví.