Koordinácia nadnárodných dátových politík je nevyhnutná

66 Videní

Transformácia Slovenska na efektívny dátový štát vyžaduje nájsť východisko z neraz protichodných požiadaviek, akými sú napríklad zverejňovanie a využívanie maximálneho množstva údajov verejnej správy na jednej strane a ochrana osobných údajov na strane druhej. Táto ale aj ďalšie otázky si vyžadujú komplexný a koordinovaný prístup k tvorbe a implementácii európskych dátových politík.

V rámci EÚ existuje viacero regulácií (nariadení, smerníc) v oblasti údajov. O viacerých z nich sme už na stránkach nášho newsletteru písali. Sú to:

Aktuálne EK zverejnila Európsku dátovú stratégiu (https://www.slov-lex.sk/vyhladavanie-navrhov-aktov-eu/-/detail/COO-2145-1000-3-3811692) a môžeme očakávať dynamický vývoj v ďalších oblastiach dotýkajúcich sa údajov (strojové učenie sa, umelá inteligencia, smart riešenia, dátové inovácie, …). Na zasadnutiach pracovných skupín, workshopoch a seminároch organizovaných EÚ čoraz častejšie zaznievajú hlasy členských krajín, ktoré požadujú komplexný a koordinovaný prístup k tvorbe a implementácii európskych dátových politík, nakoľko sa v praxi preukazuje ich vysoko náročná aplikovateľnosť a často aj zdanlivá alebo aj skutočná protichodnosť. Medzi najvýraznejšie komplikácie patrí:

  • Vzťah medzi GDPR a Open data
  • Vzťah medzi GDPR a FFoD

Aj keď teoreticky sú hranice medzi osobnými a inými ako osobnými údajmi jasné, na stretnutiach pracovných skupín, ale aj pri individuálnych konzultáciách s dátovými kurátormi jednotlivých rezortov odznievajú otázky a pochybnosti o ich praktickom a efektívnom stanovení. V dôsledku toho sa často stáva, že viaceré datasety nie sú zverejňované vo forme otvorených údajov, nakoľko panuje nejasná obava, že za istých okolností by v budúcnosti bolo možné pomocou stále rastúceho výpočtového výkonu, umelej inteligencie a spárovania viacerých datasetov identifikovať konkrétnu fyzickú osobu. Silnejúce požiadavky na zverejňovanie a využívanie maximálneho množstva údajov verejnej správy za súčasnej požiadavky na ochranu osobných údajov tak budú stále viac narážať na svoju protichodnosť.

Okrem prepojenia a koordinácie týchto, ale aj ďalších nadnárodných politík (štatistické údaje, Inspire,…) medzi sebou sa bude musieť EK vysporiadať aj s praktickou implementáciou jednotlivých regulácií (smerníc a nariadení). V tomto smere vysoko oceňujeme a podporujeme aktivitu našich českých kolegov z Ministerstva vnútra ČR, ktorí v rámci implementácie Open data a PSI smernice v oblasti tzv. High Value Datasetov (HVD – datasetov s vysokým potenciálom na opätovné použitie, viď minulé čísla nášho newsletteru https://datalab.digital/newsletter-datovej-kancelarie/) volajú po jednotnom stanovení nie iba zoznamu datasetov, ktoré členské štáty budú povinné zverejňovať, ale aj po ich technickej špecifikácii a špecifikácii atribútov dátovej kvality. Plne sa stotožňujeme s argumentami uvedenými v článku Michala Kubáňa (https://data.gov.cz/2020/02/13/d%C5%AFle%C5%BEitost-datov%C3%A9-kvality-datov%C3%BDch-sad-s-vysokou-hodnotou.html), že bez takého zlaďujúceho prístupu nebudú zverejňované HVD interoperabilné medzi jednotlivými členskými krajinami a nebude teda naplnený pôvodný zámer ich tvorby a zverejňovania.

Za dátovú kanceláriu taktiež budeme aktívne hľadať praktické riešenia v spolupráci s našimi slovenskými kolegami (napr. Sekcia digitálnej agendy ÚPVII, Úrad na ochranu osobných údajov, dátoví kurátori,…), ale aj v rámci medzinárodných pracovných skupín a komisií, aby sme v konečnom dôsledku pri ich implementácii pomáhali napĺňať náš cieľ pomôcť Slovensku pri transformácii na moderný a efektívny dátový štát.

Zdroj: Newsletter Dátovej kancelárie – február

Autor: Milan Andrejkovič
Foto: Bigstock