Dátová kancelária v roku 2021 rozbieha viacero projektov efektívnejšej verejnej správy

Rok 2021 bude rok projektov, aj takto by sa dal nadchádzajúci rok pomenovať z pohľadu Dátovej kancelárie. Celý koncept strategickej priority manažmentu údajov je postavený na špecifických cieľoch, ktoré prinesú pozitívny vplyv na zlepšenie manažmentu údajov a ich vzájomnej výmeny vo verejnej správe. A to tak po stránke kvality, kvantity, ako aj na zabezpečenie základných princípov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy.

V dnešnej technicky vyspelej dobe už k životu človeka neodmysliteľne patria informačno-komunikačné technológie (IKT). Deti majú dnes často viac informácií ako ich rodičia. Od malička pracujú s technikou, a keďže majú vyvinutú schopnosť učiť sa, dokážu sa rýchlo dostať ku komunikačným a informačným technológiám, a preto jedným z hlavných cieľov dátovej kancelárie je najmä zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti služieb e-Governmentu pre občanov a podnikateľov ako aj modernizácia a racionalizácia verejnej správy. Pod tým si konkrétne môžeme predstaviť zefektívnenie procesov, aby si štátna a verejná správa vymieňala údaje, nevyžadovala od občana doklady a údaje, ktorými už disponuje, aby sa zefektívnila komunikácia vo verejnej správe medzi občanom a štátom, aby sa minimalizovala potreba chodenia občanov na úrady, aby sa umožnilo poskytovanie otvorených údajov zo strany štátnych a samosprávnych orgánov, na základe ktorých sa dajú navrhovať a rozvíjať ďalšie stratégie v oblasti jednotlivých aktivít, ktoré optimalizujú štatistickú efektívnosť a kvalitu údajov vo verejnej správe.

V neposlednom rade to vedie k zefektívneniu vynakladania verejných zdrojov. Pozorný čitateľ našich článkov postrehol, že v posledných vetách sú skryté hlavné témy, ktorými sa Dátová kancelária zaoberá, tie už bližšie predstavovať azda ani nie je potrebné.

Na vyššie uvedenom obrázku sú zobrazené väzby medzi hlavnými témami a národnými projektmi v gescii Dátovej kancelárie, ktoré sú kľúčové z pohľadu efektívnejšieho a lepšieho fungovania verejnej správy. Projekty sú financované z operačného programu Efektívna verejná správa alebo operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Konkrétne hovoríme o týchto národných projektoch, ktorých prínosmi sú:

Národný projekt dátová Integrácia (ďalej len DI) posilňuje a rozširuje informačný systém centrálnej správy referenčných údajov (ďalej len IS CSRÚ). V súčasnosti je na túto platformu integrovaných viac ako 30 subjektov a zdieľa sa tiež viac ako 30 objektov evidencie. Projekt DI signifikantne rozširuje ako počet zapojených subjektov tak aj sprístupnených objektov evidencie – realizáciou vyše 800 nových integračných väzieb.

Dátová integrácia preto nadväzuje na použitú technológiu z dôvodu interoperability a nepotrebnosti vyvíjania nových transformácií. Jednou z kľúčových úloh v projekte DI je aktívne zavedenie referencovateľných identifikátorov (URI) a Centrálneho modelu údajov verejnej správy. Realizáciou národného projektu DI sa výrazne posilní princíp „jedenkrát a dosť“ formou sprístupnenia veľkého množstva údajov verejnej správy.

Národný projekt centrálna integračná platforma (ďalej len CIP) rozvíja IS CSRÚ o nové funkcionality, ktorý je od svojho vzniku postavený na Open sourcovom riešení na platforme Talend. Táto platforma, je ďalej na potreby MIRRI SR upravovaná a vyvíjaná. Projekt CIP nadväzuje na použitú technológiu z dôvodu interoperability a nepotrebnosti vyvíjania nových transformácií. Modernizáciou a rozšírením funkcionality IS CSRÚ sa posilní prínos pre princíp „jedenkrát a dosť“ a výrazne tak napomôže zníženiu byrokracie.

Národný projekt manažment osobných údajov (ďalej len MOU) zhmotňuje po praktickej časti službu „moje dáta“, v podobe nového modulu IS CSRÚ. Jednou z kľúčových priorít MIRRI je zabezpečiť modernú a efektívnu komunikáciu občana a podnikateľa so štátom. Projekt MOU zabezpečí dostupnosť potrebných relevantných údajov o fyzickej alebo právnickej osobe. Zvýši sa tým súčasne aj dátová kvalita v informačných systémoch štátu a napomôže sa aplikácii princípu „1* a dosť“. To následne vedie ku zníženiu byrokracie. Realizáciou MOU budú dostupné funkcionality ako prístup k údajom, dokladom a vybraným životným situáciám (napríklad cez mobilné zariadenie).

Hlavným cieľom národného projektu otvorené údaje 2.0 (ďalej len OÚ) je rozvoj a dobudovanie centrálnych technických komponentov a prostriedkov na trvalé sprístupňovanie otvorených údajov verejnej správy SR. Doposiaľ bolo publikovanie OpenData zo strany ich poskytovateľov na centrálny portál málo automatizované a pomerne manuálne náročné. Pod OpenData sa bude rozumieť aj publikovanie a správu OpenSource vytvoreného štátom, prakticky pôjde o vytvorenie štátneho Git Hub-u. Z technologickej architektúry IS CSRÚ (prípadne CIP) sa predpokladá využitie niektorých funkcionalít, tak, aby platforma pre OÚ vedela zužitkovať už existujúce funkčné časti systému pre publikáciu otvorených údajov, čím sa zvýši interoperabilita otvorených údajov na Európskej úrovni použitím štandardizovaného formátu metaúdajov.

Posledným, ale nemenej podstatným je národným projektom konsolidovaná analytická vrstva (ďalej len KAV), ktorý podobne ako projekty MOU a OÚ bude tvoriť nový modul IS CSRÚ. Dôvodom realizácie tohto projektu je zabezpečiť základnú infraštruktúru pre analytické jednotky a ďalšie inštitúcie vo verejnej správe. Súčasne vybuduje inštitúciám najmodernejšie analytické nástroje formou SaaS služieb. Prínosom projektu bude dostupnosť veľkej masy údajov pre potreby vybraných inštitúcii verejnej správy (ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy a vybrané orgány verejnej správy), vďaka ktorým budú môcť analytické jednotky postaviť svoje analýzy. To pomôže implementovanie konceptu „Data-driven state“ (teda štátu, ktorý funguje na základe využívania dát).

Dobrá správa pre nás občanov, pracujúcich vo verejnej správe alebo v súkromnom sektore je, že momentálne sú všetky projekty na konci iniciačnej fázy a predpokladaný začiatok realizácie hlavných aktivít každého projektu je koncom prvého kvartálu 2021.

Autor: Datalab, Juraj Paulen, Foto: Shutterstock

Dva nové zákony prinesú menej byrokracie a systematický prístup štátu k nakladaniu s údajmi

Prvým je zákon proti byrokracii, ktorý pripravovali kolegovia v Dátovej kancelárii a jeho realizáciou sa ročne ušetrí približne 40 miliónov eur.

Zákon prináša doteraz najzásadnejšie odbremenenie občanov i podnikateľov od rôznych papierovačiek na úradoch, pretože ruší až 19 okruhov výpisov a potvrdení. Okrem obmedzenia potvrdení, prináša aj predpoklady pre proaktívny prístup štátu v životnej situácii – narodenie dieťaťa.

Po jeho zavedení úrady už nebudú od občanov či podnikateľov žiadať nasledujúce dokumenty:

  1. Kópia rodného listu
  2. Kópia sobášneho listu
  3. Kópia úmrtného listu
  4. Potvrdenie o pobyte
  5. Potvrdenie o pridelení IČO
  6. Potvrdenie, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz
  7. Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania
  8. Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat, tzv. registra fariem
  9. Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb
  10. Výpis z registra sociálnych podnikov
  11. Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie
  12. Potvrdenia k dávkam v hmotnej núdzi
  13. Potvrdenia súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím
  14. Údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva
  15. Výpis z registra / zoznamu advokátov
  16. Výpis z centrálneho registra exekúcií
  17. Potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom
  18. Údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 % dane
  19. Vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov (o obmedzení spôsobilosti na práv. úkony, vyhlásení za mŕtveho, o rozvode, o úprave rodičovských práv a povinností…)

Druhým zákonom z dielne Dátovej kancelárie je zákon o údajoch, ktorý prinesie systematický prístup štátu k nakladaniu s údajmi evidovanými v informačných systémoch verejnej správy. Okrem iného rieši, v ktorých databázach môže štát údaje zhromažďovať, kto a za akých podmienok k nim môže mať prístup a za akých podmienok sa tieto údaje môžu zdieľať.

Autor: Datalab, Foto: Shutterstock

Témou januárového newslettra je boj proti byrokracii

Ku koncu decembra nadobudla účinnosť posledná časť prvej novely zákona proti byrokracii (tzv. QuickWin2), ktorá sa zaoberá odstránením potvrdení o vybraných dávkach od Sociálnej poisťovne. Tým sa však snaha o zlepšenie života občanov nekončí a v legislatívnom procese sa nachádza ďalšia (druhá) novela zákona proti byrokracii (QuickWin3). Vplyvu, ktorý táto novela prináša na zefektívnenie a zlepšenie procesu poukazovania podielu zaplatenej dane (asignácia 2% z dane) sa venuje ďalší článok v rámci témy. Súčasne prinášame aj analytické zhodnotenie toho, aký prínos má táto snaha za minulý rok.

Okrem iného sa dočítate aj to, že rok 2021 sa bude niesť v akcelerácii realizácie projektov v oblasti IT. Dátová kancelária dostala dôveru a stala sa biznis vlastníkom viacerých národných projektov MIRRI. V tomto čísle vám ich predstavíme a v nasledujúcich vydaniach sa im budeme postupne venovať podrobnejšie. Tieto projekty majú veľký potenciál zdynamizovať prechod z papierovej komunikácie so štátnymi inštitúciami na digitálnu formu a súčasne zefektívniť aj stransparentniť činnosť verejnej správy

Pripájame odkaz a želáme príjemné čítanie: https://datalab.digital/wp-content/uploads/DataLab_new_januar_2021.pdf

Foto: Shutterstock

Čo je nové v Dátovej kancelárii? Čítajte bez limitov náš decembrový bulletin

Milí čitatelia,

ku koncu sa blíži rok, na aký si takmer nikto z nás nepamätá. Napriek všetkému, čo nás postretlo, sa pracovný život nezastavil, pokračovali sme v rozbehnutých aktivitách a dokonca sme spustili nové projekty. Náš bulletin mal síce v dôsledku pandémie aj zmien na našom úrade (ktorý sa
transformoval na ministerstvo) niekoľkomesačnú prestávku, ale dúfame, že jeho obnovenie uvítate a ponúknuté témy vás zaujmú.

Čo je nové vo svete dát sa dočítate na priloženom odkaze: https://datalab.digital/…/DataLab_bulletin_12_20.pdf

Foto: Shutterstock

Rozpracovanie publikačného minima štátnej správy. Prispejte k jeho skvalitneniu

Pre zefektívnenie využívania zverejnených datasetov je potrebné zamerať sa aj na analýzu tzv. kľúčových datasetov ministerstiev a ostatných ÚOŠS, ktoré majú byť povinne zverejňované. Jednou z aktivít Dátovej kancelárie v roku 2020 je vytvorenie publikačného minima datasetov otvorených údajov, ktoré obsahuje zoznam povinne zverejňovaných datasetov ministerstiev a ostatných ÚOŠS.

Úloha pripraviť a následne každoročne zverejňovať odsúhlasené datasety všetkým povinným subjektom je uložená na základe Uznesenia vlády č. 553/2019 (Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie) a súčasne na základe pripravovaného zákona o údajoch, ktorý povinnosť zverejňovania publikačného minima ŠS ukladá všetkým povinným subjektom (https://datalab.digital/verejna-sprava/otvorene-udaje-verejnej-spravy/#tab-c7553c2b70bc893c537d60265f19750e-3).

V priloženej tabuľke sa nachádza navrhovaná štruktúra publikačného minima štátnej správy – ktorá bude zároveň prílohou vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako vykonávacieho predpisu k zákonu a údajoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Týmto vás chceme požiadať v prvom kroku o vyjadrenie sa k štruktúre a obsahu datasetov publikačného minima štátnej správy. Následne po aktualizácii štruktúry sa budeme v ďalšom kroku venovať už konkrétnej dátovej štruktúre jednotlivých datasetov a súčasne ich ďalším požadovaným vlastnostiam (aktualizácia, popis,…).

Vaše pripomienky, návrhy, otázky posielajte na adresu: marketa.simoni@vicepremier.gov.sk v termíne do 22.11.2020.

Datalab, Foto: Pixabay

Základné číselníky akademických titulov sa budú rozširovať. Prispejte k ich skvalitneniu

V nadväznosti na potenciálne rozšírenie základných číselníkov akademických titulov v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa objavilo viacero otázok, ktoré je potrebné vyriešiť. Keďže nám záleží na tom, aby rozšírené číselníky boli čo najkvalitnejšie, najkomplexnejšie a najprehľadnejšie, chceli by sme ich s vami skonzultovať, aby sme mali prehľad o reálnych potrebách a skúsenostiach ich užívateľov:

  1. Akým spôsobom používate číselníky titulov, automatizovane alebo len prostredníctvom textového poľa na doplnenie týchto údajov? Kto je konzumentom/aktívnym používateľom týchto údajov?
  2. V prípade, že používate vo svojom informačnom systéme číselníky titulov, aký zdroj v danom prípade využívate (číselníky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, číselníky v MetaIS, číselníky Ministerstva vnútra SR, číselníky Štatistického úradu alebo iné)?
  3. Vzhľadom na skúsenosti vašich používateľov, považujú za vhodné a potrebné doplniť do základných číselníkov aj zahraničné akademické tituly, profesijné tituly, či dokonca čestné tituly?
  4. Aké prípadné komplikácie, negatívne dôsledky by vám mohlo priniesť doplnenie týchto zahraničných akademických/profesijných titulov do základných číselníkov pre aplikačnú prax?

Stručný popis problematiky:

V súčasnosti Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR uznáva tituly cca zo 48 krajín, ktoré sú na základe Bolonského procesu zadefinované v európskom vysokoškolskom priestore (okrem iného aj Kanada, Austrália, USA). Tieto tituly však nie sú súčasťou aktuálne zverejnených základných číselníkov akademických titulov. Aktuálne základné číselníky akademických titulov zahŕňajú iba akademické tituly zadefinované v národnom právnom systéme, ktorý zároveň jednoznačne ustanovuje pozíciu konkrétneho titulu pred alebo za menom a priezviskom. Pri zahraničných tituloch nie je zrejmé, kedy sa používa titul pred menom a za menom.

Podnetom pre rozšírenie základných číselníkov titulov je:

  • Ministerstvo vnútra SR používa svoj vlastný číselník, do ktorého zapisuje tituly uvádzané v občianskych preukazoch a ktorý má podstatne širší rozsah ako „oficiálne“ základné číselníky akademických titulov v gescii Min. školstva, vedy, výskumu a športu SR.
  • Profesijné komory žiadajú o doplnenie základného číselníka titulov v snahe, aby dochádzalo k ich automatizovanému prenosu zo zdrojových do referenčných registrov (aktuálne pri zápise napr. štatutárnych zástupcov obchodných spoločností, ktorí disponujú titulom nezapísaným do základného číselník, pri ich migrácii z Obchodného registra do Registra právnických osôb dochádza k „eliminovaniu“ zápisu titulu, keďže systém predmetný údaj nerozoznáva).

Diskusia prebieha na slovensko.digital.

Autor: Datalab, Foto: Pixabay

Zoznam úloh, týkajúcich sa otvorených údajov, ktoré je potrebné odpočtovať do konca septembra

V priloženej tabuľke sme pre vás zosumarizovali zoznam všetkých úloh z Uznesení vlády SR, týkajúcich sa otvorených údajov, ktoré je povinné odpočtovať ku 30.9.2020 (uložené ministrom, vedúcemu Úradu vlády SR, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy a správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu).

Foto: Pixabay

Ďalšie číselníky boli vyhlásené za základné

Dátovej kancelárii sa v súčinnosti s príslušnými inštitúciami podarilo aktívnym prístupom vyhlásiť ďalšie kľúčové číselníky za základné.

Od apríla sa k základným číselníkom radia už aj číselníky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR viažuce sa ku katastru nehnuteľností a číselník Ministerstva vnútra SR s názvom Časť obce. Ich zaradenie do zoznamu základných číselníkov nebolo náhodné. Došlo k nemu v súlade s plánom vyhlasovania základných číselníkov a zároveň bol po nich významný dopyt od subjektov verejnej správy ako ich potenciálnych užívateľov.

Číselníky viažuce sa ku katastru nehnuteľností sa využívajú napríklad pri definovaní údajov o pozemku, o stavbe evidovanej v katastri, o bytoch alebo nebytových priestoroch a taktiež na evidenciu údajov o účastníkoch právneho vzťahu.

Číselník – Časť obce obsahuje názov časti obce a tvorí súčasť Registra adries.

Používaním číselníkov sa výrazne zvýši kvalita zapisovaných údajov vo verejnej správe, nakoľko číselníky napomáhajú prevencii chýb.

Viac informácií k základným číselníkom nájdete na https://datalab.digital/referencne-udaje/referencne-udaje-a-zakladne-ciselniky/zoznam-vyhlasenych-zakladnych-ciselnikov/.

Autor: Viktória Šunderlíková

Vyhláška o štandardoch pre ITVS nadobudne účinnosť v máji

Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy nadobudne účinnosť 1. mája 2020. Nájdete ju v Zbierke zákonov pod číslom 78/2020.

Predmetná vyhláška nahradí výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení neskorších predpisov vydaný podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený a nahradený zákonom č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Doplnenia a zmeny oproti doterajšej právnej úprave nadväzujú na novú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 95/2019 Z. z. a zároveň reflektujú požiadavky aplikačnej praxe. Ide najmä o oblasť technických štandardov (prístupnosť webových sídiel, použitie súborov), štandardov pre elektronické formuláre a poskytovanie otvorených údajov, ako aj pre podpisovanie elektronických dokumentov. Zavádza sa štandard pre tvorbu názvoslovia elektronických služieb a štandard pre zverejňovanie zdrojového kódu.

Viac sa o vyhláške dozviete na stránke slov-lex.sk.

Autor: rv, mp

Merania odhaľujú kvalitu dát

Aktuálne merania kvality dát priniesli viacero dôležitých zistení. Odhalili početnosť a závažnosť chybných záznamov, ich vzťah s legislatívou, históriou vývoja informačných systémov či procesmi v orgánoch verejnej moci. Meranie ukázalo, ktoré záznamy sa musia prečistiť, opraviť, ktorým sa treba venovať ďalej. Táto mravčia práca je však nevyhnutná, aby sa kvalita dát zvyšovala.

Po prvých meraniach sa cyklus riadenia dátovej kvality u viacerých orgánoch verejnej moci (OVM) pomaly uzatvára opravami zistených nedostatkov. Predchádzalo im vypracovanie hodnotiacich správ, ktoré sú zavŕšením konkrétnych meraní.

Výsledky merania biznis pravidiel na kľúčových atribútoch vrátane početnosti a podielu chybných záznamov pomáhajú dátovým kurátorom nielen odhaliť mieru závažnosti dátovej nekvality vo vybraných objektoch evidencie, ale aj identifikovať konkrétne záznamy, ktoré treba opraviť, doplniť alebo posunúť na riešenie vecnému gestorovi danej agendy. Rovnako ako pri tvorbe biznis pravidiel, aj pri vyhodnotení merania dátoví kurátori spolupracujú s kolegami, ktorí dobre poznajú vecnú „biznis“ problematiku a súvislosti medzi legislatívou, históriou vývoja informačných systémov (IS) a procesmi v OVM.

Mnohé skutočnosti sa objavia až po výsledkoch meraní. Napríklad to, že pri modernizácii IS sa zmenili požiadavky / biznis pravidlá pre hodnoty v niektorých atribútoch. Najjednoduchšie je, ak chybných záznamov nie je veľa, nesprávne hodnoty sú spôsobené preklepmi a manuálnej zmene hodnôt nebráni žiadna procesná, respektíve legislatívna prekážka.

Ak to nie je možné, napríklad, ak hodnota záznamu nie je zistiteľná, treba zvážiť dopad na využitie údajov v praxi. Žiadny alebo nízky dopad je akceptovateľný stav. V prípade starších záznamov, ktoré porušujú súčasné biznis pravidlá, je tiež potrebné zvážiť, či náklady na opravu neprevyšujú zisk – hodnotu údaja využiteľnú pre prax.

Niekedy sa u určitého atribútu nachádzajú rozmanité hodnoty (napr. textové polia v niektorých záznamoch a číselné hodnoty v ďalších). To spôsobuje nejednoznačnosť dátovej štruktúry a tento nesúlad je potrebné odstrániť. Často preto treba doplniť biznis pravidlo, prečistiť údaje alebo premenovať názov atribútu.

Dátová kancelária na svojom webovom portáli postupne zverejňuje hodnotiace správy z jednotlivých meraní ako aj všetky dostupné informácie, ktoré umožnia odbornej verejnosti vytvoriť si komplexný obraz o  dátovej kvalite vybraných objektov merania. Súčasťou odporúčaní na zlepšenie dátovej kvality je aj predpokladaný termín opätovného merania totožného datasetu. Dúfame, že opatrenia budú efektívne a opätovné merania potvrdia zlepšenie dátovej kvality.

Zdroj: Newsletter Dátovej kancelárie – február

Autor: Andrej Fukas

Staronové referenčné údaje v novom zákone o údajoch

Nový zákon o údajoch je ďalším krokom k efektívnemu fungovaniu verejnej správy. Obsahuje nové ustanovenia týkajúce sa rozširovania a aktualizácie referenčných registrov, spôsobov opravy chybných údajov a iné inštitúty, ktoré majú odstraňovať nedostaky v registroch a evidenciách, zvyšovať ich kvalitu a spoľahlivosť a znižovať administratívnu záťaž pre verejnú správu aj občanov.

K zakomponovaniu právnej úpravy referenčných údajov, ktorá bola doposiaľ obsiahnutá v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, do nového zákona o údajoch došlo v intenciách idey skoncipovať zákonník údajov ako základný zákon pre dátovú oblasť. Právna úprava referenčných údajov pritom vychádza z doterajšej právnej úpravy, no obsahuje aj modifikované či nové ustanovenia týkajúce sa najmä procesu rozširovania a aktualizácie referenčných registrov a v nich obsiahnutých referenčných údajov, a tiež procesu opravy hodnôt referenčných a s nimi existenčne prepojených zdrojových údajov, reagujúc pritom na skúsenosti z aplikačnej praxe týkajúcej sa uvedenej právnej úpravy.

Fundamentálnou vlastnosťou referenčného údaja je, že jeho hodnota sa považuje za úplnú a zodpovedajúcu skutočnosti, kým sa nepreukáže opak. Uvedená vlastnosť vytvára právny i technologický základ pre zvýšenie kvality údajov naprieč celou verejnou správou, a tiež pre aplikáciu princípu „jedenkrát a dosť“. Každý referenčný údaj je obsiahnutý v referenčnom registri. Referenčný register môže obsahovať referenčné ale aj iné údaje, ktoré ešte za referenčné vyhlásené neboli, a to z rôznych príčin. Väčšinou z dôvodu nevyhnutnosti vyčistenia a zvýšenia kvality tzv. zdrojového registra, z ktorého referenčný register údaje čerpá alebo z dôvodu dočasných technologických prekážok.

Domnienka správnosti a kvality referenčného údaja je previazaná s povinnosťou referencovania pre všetky povinné subjekty, tzn. pri výkone svojej právomoci používať údaj objektu evidencie v podobe, ktorá je zhodná s podobou, v ktorej je referenčný údaj vedený v referenčnom registri; zjednodušene povedané, používať údaje z referenčných registrov v podobe, v akej sa tam nachádzajú /v zmysle navrhovaného zákona je povinným subjektom akákoľvek právnická osoba, vrátane ústredných orgánov štátnej správy či profesijných komôr, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb v oblasti verejnej správy/.

Pri dôslednom dodržiavaní povinnosti referencovania sa dosiahne jednotná hodnota referenčných údajov vo všetkých evidenciách povinných subjektov. Zároveň povinný subjekt pri výkone svojej právomoci nemusí vyžadovať referenčné údaje od fyzickej či právnickej osoby, ktorá je účastníkom konkrétneho konania, pretože má uvedené údaje v spoľahlivej kvalitnej podobe podčiarknutej domnienkou správnosti a úplnosti k dispozícii v konkrétnom referenčnom registri, do ktorého má v rozsahu zodpovedajúcom jeho právomoci prístup.

V novo navrhovanej právnej úprave sa modifikuje proces rozširovania a aktualizácie zoznamu referenčných údajov a registrov, pričom sa odkazuje na Vestník údajov ako novú elektronickú príležitostnú publikačnú platformu Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu (ďalej len úrad) a definuje sa vyššia ingerencia úradu v dotknutom procese s cieľom podstatne zdynamizovať proces vyhlasovania nových referenčných údajov.

Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálny stav, keď od zavedenia inštitútu referenčných údajov do praxe boli vyhlásené za referenčné iba 4 registre (Register daňových subjektov; Informačný systém služieb zamestnanosti; Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci; Register fyzických osôb). Aktuálne sa pripravuje vyhlásenie piateho (Register adries), čo možno považovať za nežiadúce vzhľadom na význam predmetného inštitútu pri ďalšom zvyšovaní kvality údajov vedených v jednotlivých registroch a evidenciách povinných subjektov, a tiež ich následnej použiteľnosti v rámci výkonu ich právomocí.

V procese zaraďovania a aktualizácie údajov v zozname referenčných sa zavádza inštitút „podnetu“ na zaradenie alebo aktualizáciu týchto údajov, ktorý okrem samotného správcu údaja je oprávnený podávať aj úrad. Na základe predmetného podnetu je potom správca konkrétneho údaja povinný v zákonom stanovenej lehote podať formalizovaný návrh na zaradenie alebo aktualizáciu údaja v zozname referenčných údajov. Ak tak príslušný správca neurobí, má oprávnenie uvedený návrh vypracovať a podať aj úrad. Navrhovaný postup reflektuje aktuálnu aplikačnú prax, keď pri podávaní návrhov na „vyhlasovanie“ referenčných údajov vždy prebieha intenzívna transparentná komunikácia medzi konkrétnym správcom údaja a úradom, pričom úrad je v danom procese veľmi často iniciátorom, a samozrejme odborným poradcom a koordinátorom.

Návrh na „vyhlásenie“ referenčných údajov je v intenciách zachovania transparentnosti a participácie následne predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Po jeho skončení dochádza k zaradeniu referenčných údajov do zoznamu referenčných údajov, následkom čoho sú hodnoty údajov v konkrétnom referenčnom registri považované za úplné a zodpovedajúce skutočnosti a povinné subjekty sú oprávnené, ale aj povinné ich referencovať, čiže získavať ich z predmetného referenčného registra a pri výkone svojej právomoci ich aktívne používať.

V praxi sa stáva, že povinný subjekt pri výkone svojej právomoci zistí chybu referenčného či zdrojového údaja v konkrétnom referenčnom registri. S cieľom dosiahnutia promptnej a efektívnej opravy sa ustanovuje spôsob opravy údaja, ktorý sa aplikuje v prípadoch, ak osobitný postup opravy chýb údaja neobsahuje špecifická právna úprava vzťahujúca sa k údaju v konkrétnej oblasti verejnej správy. Ustanovuje sa povinnosť pre povinný subjekt, ktorý chybu zistí, bezodkladne o tom informovať správcu a registrátora dotknutého referenčného registra, ktorí sú oprávnení a zároveň povinní vyznačiť takúto chybu v príslušnom registri v strojovo-čitateľnom formáte.

Právnym následkom vyznačenia chyby údaja je dočasné spočívanie povinnosti referencovania vo vzťahu ku konkrétnemu údaju, a to až do jej odstránenia. Opravu hodnôt konkrétneho referenčného údaja vykonáva správca a registrátor zdrojového registra. Oprava chýb sa uskutočňuje bez návrhu dotknutej osoby, ktorej sa chybný údaj týka, ale na druhej strane zákon predpokladá súčinnosť a komunikáciu takejto osoby s príslušným správcom registra.

Pre prípad špecifického druhu chyby, keď sa rovnaká hodnota referenčného údaja vyskytuje v referenčnom registri pri dvoch rozličných subjektoch evidencie alebo, naopak, jeden subjekt evidencie má pri sebe zapísané viaceré hodnoty referenčného, hoci v zmysle osobitného predpisu je prípustná iba jedna hodnota, sa ustanovuje špecifický postup opravy. Registrátor zdrojového registra oznámi subjektu evidencie – osobe, ktorej sa oprava týka, dôvod opravy a vyzve ju, aby v tridsaťdňovej lehote oznámila, akým spôsobom navrhuje ona chybu opraviť.

Registrátor následne oznámi dotknutej osobe, akým spôsobom hodlá chybu opraviť a po uplynutí stanovenej lehoty opravu chyby údaja v príslušnom referenčnom registri uskutoční. V záujme „odblokovania“ konkrétneho údaja po vykonaní jeho opravy správca a registrátor zdrojového registra poskytne opravené údaje automatizovaným spôsobom správcovi a registrátorovi referenčného registra, ktorí následne odstránia vyznačenie chyby údaja v referenčnom registri. Dotknutá hodnota konkrétneho referenčného údaja opätovne nadobúda domnienku úplnosti a správnosti a obnovuje sa povinnosť jej referencovania.

Staronová právna úprava referenčných údajov obsahuje aj ustanovenia o tzv. stotožňovaní údajov na prechodné obdobie jedného roka vždy po vyhlásení konkrétneho registra za referenčný, ktorý uskutočňuje správca registra referencujúci hodnoty údajov z nového referenčného registra. Cieľom stotožňovania údajov je potvrdenie vzťahu objektu evidencie a subjektu evidencie v registri a identifikovanie subjektu evidencie v registri a referenčnom registri na účely budúceho bezchybného referencovania.

V danom procese oproti doterajšej právnej úprave podstatná zmena nenastáva. Doterajšie skúsenosti z aplikačnej praxe však bohužiaľ poukazujú na skutočnosť, že k stotožňovaniu údajov nedochádzalo, čo má za následok zníženú kvalitu údajov v dotknutých registroch a evidenciách jednotlivých povinných subjektov. Zákon obsahuje mnohé ustanovenia s cieľom postupného odstraňovania nedostatkov v registroch a evidenciách vedených jednotlivými povinnými subjektami v záujme razantného zvyšovania ich kvality a spoľahlivosti.

V nadväznosti na uvedené staronová navrhovaná právna úprava referenčných údajov v novom zákone o údajoch podčiarkuje dôležitosť referencovania a súvisiacich procesov pre efektívne fungovanie verejnej správy s nízkym administratívnoprávnym zaťažením fyzických a právnických osôb, ktorá je úzko prepojená s ďalšími právnymi inštitútmi a rozhodovacími procesmi. Vzhľadom na aktuálnu absenciu sankčnej časti zákona predkladateľ predpokladá zodpovedné a dôsledné dodržiavanie zákona príslušnými povinnými subjektmi, ktoré si uvedomujú dôležitosť predmetnej právnej úpravy bez nutnosti ukladania sankcií.

Zdroj: Newsletter Dátovej kancelárie – február

Autor: Michaela Galia