Dátová legislatíva v súčasnom období zažíva turbulentné obdobie, ktoré je spôsobené rastúcimi nárokmi na získavanie dát a ich spracovávanie za súčasnej potreby ochraňovania rôznych citlivých údajov. Je preto nevyhnutné skĺbiť viacero, na prvý pohľad protichodných požiadaviek:

• zverejňovanie maximálneho množstva informácií vo forme otvorených údajov verejnej správy (Open data)
• opakované použitie údajov verejnej správy (Public Sector Information)
• potreba ochrany osobných údajov (General Data Protection Right)
• zákaz geografického limitovania prístupnosti údajov (Free Flow of Data)

V súčasnej dobe sa dátová regulácia nachádza rozdrobená vo viacerých zákonných a podzákonných normách, a to najmä v:

• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Vyhláška úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z.z. štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
• Vyhláška úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z.z. o riadení projektov

Vyššie uvedené všeobecne záväzné právne predpisy otvorili cestu znižovania byrokracie a odbúravania administratívnej záťaže občanov i podnikateľského sektora, ku ktorému došlo prijatím zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii). Právna úprava obsiahnutá v tomto zákone sa neustále rozširuje na ďalšie oblasti života, v ktorých v súlade s legislatívnou a technologickou pripravenosťou jednotlivých sektorov dochádza k rozširovaniu odbúravania byrokracie.

Nevyhnutným nasledovným krokom v dátovej legislatíve je všeobecná právna úprava  týkajúca sa údajov ako celku, v rozdelení na jednotlivé typy údajov podľa ich charakteru a spôsobu ich ďalšieho spracúvania, v stanovení základných práv a povinností jednotlivých správcov informačných systémov týkajúcich sa nimi spravovaných a spracúvaných údajov s cieľom zvyšovania kvality údajov naprieč celou verejnou správou, ich interoperability a následného širokospektrálneho legálneho využívania najmä údajov publikovaných vo forme open data. To všetko sú dôvody, prečo sa Dátová kancelária iniciatívne pustila do písania zákona o údajoch, ktorý ma pomôcť zjednotiť a skĺbiť viacero aktivít v oblasti dátovej vedy, ako aj urobiť prienik už existujúcich zákonov a predstavovať tzv. matku zákonov zaoberajúcich sa informačnými technológiami a najmä údajmi, ktoré sa v nich nachádzajú.

Celá tvorba zákona je výsledkom niekoľkomesačnej práce pracovných skupín. Výsledný návrh zákona v aktuálnom znení je pragmatickým kompromisom medzi snahou o vyriešenie všetkých problémových oblastí a možnosťami, ktoré vyplývali z odborných schopností a časových obmedzení. Aktuálne je návrh zákona v novom znení v štádiu po internom pripomienkovom konaní. Pôvodné znenie prešlo v nadväznosti na rozporové konania, ktoré prebiehali so všetkými pripomienkujúcimi subjektmi formou prezentácie a poskytovania odborného poradenstva pri budúcej aplikácie zákona, úpravou a rozšírením o ďalšie právne oblasti v zmysle idey koncepcie zákona ako „veľkého“ zákonníka údajov.

Návrh zákona o údajoch sa týka najmä nasledovných oblastí a definuje:

• verejný záujem v oblasti údajov,
• postavenie analytických jednotiek a spracúvanie tzv. analytických údajov,
• postavenie dátového kurátora,
• práva a povinnosti v oblasti nového konceptu tzv. „mojich údajov“,
• základné číselníky,
• referenčné údaje a povinnosti súvisiace s referencovaním,
• otvorené údaje,
• súvisiace povinnosti dotknutých orgánov verejnej moci/tzv. povinných subjektov, ktoré spravujú údaje v ich informačných systémoch.

Obsahová náplň zákona nadväzuje na aktuálne úlohy a doterajšie výsledky analýz vykonaných Dátovou kanceláriou.  Zároveň je východiskom pre úspešné napĺňanie úloh Dátovej kancelárie do budúcnosti. 

Opodstatnenosť a vysokú aktuálnosť navrhovanej právnej úpravy podčiarkuje aj materiál pod názvom: „Európska dátová stratégia“, ktorý aktuálne pripravila Európska komisia. Obdobne ako náš návrh zákona aj EDS predpokladá napr. vytvorenie pozície tzv. dátového správcu (dátového kurátora),  či zakotvenie administratívnoprávnych i technologických mechanizmov pre fyzické a právnické osoby za účelom reálnejšieho,  efektívnejšieho a praktickejšieho využívania ich údajov obsiahnutých v informačných systémoch verejnej správy.

Zákon ponecháva na ďalšiu odbornú diskusiu ešte množstvo otvorených tém, na ktoré v čase jeho tvorby zákona vytvorené silné, konsenzuálne riešenia – ako napríklad klasifikácia a kategorizácia údajov, vlastníctvo a hodnota údajov, vzťah verejná správa a podnikateľský sektor v oblasti údajov, inovácie v údajoch (umelá inteligencia, blockchain, real time ekonomika, smart riešenia atď.) a ďalšie. Návrhom základného zákona o údajoch sa tak práca pracovných skupín nekončí, ale bude pokračovať diskusiou a návrhmi na úpravu ďalších problémových okruhov. Vďaka široko koncipovanému zákonu o údajoch budeme schopní efektívne reagovať na stále rýchlejšie rozvíjajúcu sa právnu reguláciu dátovej oblasti nielen na národnej úrovni, ale aj na úrovni Európskej únie. Samozrejme, radi privítame všetkých nových záujemcov, ktorí budú chcieť prispieť k hľadaniu riešení – či už prácou v pracovných skupinách alebo na individuálnej báze. 

Podrobnejší pohľad na dátovú legislatívu nájdete v pripravovanom zákone údajoch, ktorý v blízkom čase nájdete v medzirezortnom pripomienkovom konaní v časti „legislatívny proces“ na slov-lex.sk, ale aj v časti Dokumenty. Čiastkové výstupy týkajúce sa nielen zaujímavých tém z oblasti dátovej legislatívy nájdete v odborných článkoch Newslettera Dátovej kancelárie.