Projekt „Konsolidovaná analytická vrstva - využitie dát pre zlepšenie fungovania inštitúcií verejnej správy (ďalej len KAV)“ prinesie nové spôsoby využitia údajov, ktoré má Slovenská republika k dispozícii. Projekt vychádza z dokumentov  Manažment údajov a Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky z roku 2016 a implementuje koncept „Data-driven state“ (teda štátu, ktorý funguje na základe využívania dát) do praxe. Moderné riadenie štátu si vyžaduje výrazne zlepšenie využívania a spracovania údajov na analytické účely inštitúciami verejnej správy. Štát by mal prijímať rozhodnutia na základe najlepších znalostí, ktoré sú k dispozícii.

Projekt vznikol na základe požiadavky na lepšie využívanie údajov a dát, ktorými disponujú verejné inštitúcie a na zjednodušenie prístupu k nim. Pod patronát si tento projekt vzala Dátová kancelária verejnej správy na ÚPVII, ktorá spoločne s externými partnermi a zástupcami analytických útvarov a pracovísk vo vybraných organizáciách – Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) Ministerstva školstva, Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) Úradu vlády SR, Inštitútu digitálnych a rozvojových politík (IDRP) ÚPVII a Infostatu – pripravila a predložila štúdiu uskutočniteľnosti. Po viacerých pripomienkach a diskusiách najmä so zástupcami koncových používateľov bol projekt v upravenej forme predložený na schválenie Riadiacemu výboru PO7 OP II a dnes je po schválení Žiadosti o NFP podpísaná zmluva na jeho financovanie.

Legislatívnu oporu pre realizovanie aktivít spojených s projektom KAV má zabezpečiť pripravovaná nová právna úprava – zákon o údajoch, ktorá sa momentálne nachádza vo fáze medzirezortného pripomienkového konania. Tento navrhovaný zákon upravuje rôzne oblasti, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti analytických útvarov

• definíciu verejného záujmu v oblasti údajov (zabezpečenie prístupu k údajom za účelom tvorby verejných politík; pričom verejnou politikou sa na účely tohto zákona rozumie tvorba dokumentov analytickej, koncepčnej, programovej, projektovej a strategickej povahy)
• definíciu analytických jednotiek, ich zápis do vestníka a ich oprávnenia a povinnosti

Takmer polovica času analytika tvorí príprava dát. Množstvo analytikov naráža na častý problém, ktorým je získať potrebné údaje na ich analyzovanie. V prípade získania požadovaných dát, trvá veľa času, kým získané dáta dostanú do požadovanej podoby. Následné čistenie, úprava, prípadne prepojenie rôznych databáz si vyžaduje množstvo času. Tento najväčší problém odstráni, resp. najväčší prínos projektu poskytne pre analytikov projekt KAV. Úspora práce s dátami je kvantifikovaná ročne na takmer 2,8 mil. EUR ročne. Samozrejmosťou je publikovanie všetkých získaných aj spracovaných údajov aj ako otvorených dát (ukazovateľom je aj počet datasetov publikovaných vo formáte s vysokým potenciálom na znovu použitie), so zachovaním požiadaviek a princípov ochrany osobných údajov. V projekte pripojíme pre analytické účely veľké množstvo zdrojov údajov zo štátnej, verejnej správy v SR, zo zahraničných inštitúcií či súkromného sektora.

Interné kapacity projektu predstavujú takmer 60 % celkového času na projekte. Projekt počíta s celkovými nákladmi 7,7 mil. EUR. Aj po zohľadnení požiadaviek Útvaru hodnoty za peniaze z Ministerstva financií tvorcovia projektu apelovali na aktívne zapojenie interných kapacít rezortov, ktorí na celkových prácach tvoria takmer 43 % celkového času, avšak po započítaní aj pracovníkov riadenia projektu, interné kapacity na celom projekte predstavujú takmer 60 % z celkového času na projekte.

Hlavné logické komponentami riešenia v projekte KAV sú:

• Dátová infraštruktúra
• Analytické nástroje
• Zabezpečenie a spracovanie potrebných zdrojov dát
• Implementácia prípadov použitia v praxi

Vzájomný vzťah pri správe celého riešenia medzi dátovou kanceláriou verejnej správy a analytickými jednotkami zobrazuje nasledovná schéma tzv. dátového projektu

Projekt má za cieľ aj vytvorenie konkrétnych analytických výstupov (minimálne 20) z rôznych oblastí, napríklad - monitorovanie strategických cieľov štátu, plnenie programového vyhlásenia, strategické plánovanie rozvoja Slovenska, hodnotenie vplyvu EŠIF a vládnych politík, hodnotenie výkonnosti vzdelávacích inštitúcií, identifikácia problémov a nedostatočne výkonných inštitúcií, predpovedanie budúcich výsledkov žiakov, predvídanie budúceho dopytu po službách (kapacitách vzdelávacích inštitúcií), krátkodobé predikcie vývoja